Kapitola desiata: Sladká kóma

31. prosince 2013 v 20:47 | Sappy |  Srdce na ľade

Čaute :) rozhodla som sa vrátiť späť...Túto poviedku dopíšem aj keby som ju nečítala ani ja (čo by bolo fakt divné). Vzdala som sa už s toľkými poviedkami, ale túto tak nenechám. Preto oficiálne oznamujem, že som späť. Vychutnajte si túto kapitolu. Tešila som sa na ňu už od júla, tak sa dúfam bude páčiť aj vám :) A ďakujem Sáre ešte raz..Keby si ma nepodporila. tak by som už ani nepísala :) A všetkým vám prajem šťastný nový rok 2014 :)

Kapitola desiata: Sladká kóma



"Strašne som sa o teba bál. Neviem, čo by som robil, keby sa ti niečo stalo."
Sledovala som kvapky dažďa stekajúce po mojom okne. Nevnímala som žiadne slová. Sústredila som sa len na ticho v mojej hlave.
"Mandy," zhlboka sa nadýchol, "si moja sestra a aj keď sa často hádame, kričíme po sebe, bijeme sa, aj tak ťa mám veľmi rád."
Mike na mňa uprel akýsi ľútostivý pohľad. V očiach sa mu zaleskli slzy a ja som mala chuť poplakať si s ním. Takmer ma znásilnil môj bývalý najlepší kamarát. Neviem, čo z toho ma zranilo viac. Vždy som bola silné dievča, no byť silná neznamená nemôcť si trochu poplakať.
Slzy značia, že sme boli silní až príliš dlho. Za celých 16 rokov sa mi podarilo vypestovať si obranný mechanizmus. Ľudia si o mne často myslia, že nemám žiadne city.
Niekedy to je pravda. Pripadám si akoby som bola nejaká bábika. Celá umelá a nereálna.
Mike potichu zasmrkal a ďalej sa snažil sústrediť na cestu.
Chcela som byť ďalej silná a stálo ma to veľa úsilia. V rádiu práve hrala moja obľúbená pieseň od Bruna Marsa. Bola to jedna z mála dnešných piesní, ktoré som fakt mala rada. Zvýšila som hlasitosť a ďalej som sa venovala kvapkám stekajúcim po okne.
Mike konečne zastal. Stáli sme pred naším domom.
"Aj ja," zašepkala som.
Skôr než sa Mike stihol spamätať, že som konečne prehovorila, otvorila som dvere a skočila som na nohy. Z vrecka som vyhrabala kľúče a odomkla som dvere. Hlavne som sa snažila neotáčať. Snáď Mike nepočul, čo som mu práve povedala.
Vybehla som po schodoch a doslova som vletela do mojej izby. Okamžite som zamkla dvere, aby som sa uistila, že dnes už žiadne otázky nedostanem.
Otočila som sa chrbtom ku dverám a oprela som sa o ne. Pomaly som sa zošmykla a spadla som na kolená s plačom. Konečne som mohla všetky tie hlúpe emócie dostať zo seba.
Pár minút som strávila v takejto polohe. Z plaču ma však vytrhli nevinné psie očičká, ktoré na mňa smutne poškuľovali.
"Ty moje srdiečko," objala som Jessie, ktorá mi svojím drsným jazýčkom zotierala slzy z líc. Bola to tá najkrajšia útecha, aká sa mohla človeku dostaviť. Zostala by som takto aj celú noc. Avšak, uvedomila som si koľko je hodín. Bola presne polnoc a ja som nemala veľa času na to, aby som zložila nejakú slušnú pieseň.
Chytila som do ruky moju akustickú gitaru: "Sústreď sa."
Dvadsať minút som skúšala rôzne akordy, ale nič sa mi nepáčilo. Snažila som sa mať čistú hlavu, lenže moje myšlienky vždy skončili pri Ericovi. Ešte žiadny chlapec pre mňa neurobil to, čo on. Neuvedomovala som si to, ale jemne som sa pousmiala. S myšlienkou na neho som nechala moje ruky. Samovoľne začali hrať a nebolo to vážne zlé. Začala som si pospevovať nejakú melódiu. Text, však neprichádzal.
Siahla som po mojom zošite a nápady som si poctivo zapísala. Bolo v ňom vyše 50 piesní. Niektoré dokončené a niektoré len čakali na to, aby uzreli svetlo sveta.
Listovala som v ňom ako dieťa v obrázkovej knižke. Hľadala som niečo nežné a romantické.
O čom písať? Spomenula som si na nevestu plačúcu v obchode so šatami ako hovorí: "Sľúbil mi, že nikdy nepôjde preč." Snažila som sa do jej pocitov vžiť. Chcela som vedieť aké to je, keď človek zažije bolesť z lásky. Všetky myšlienky som hádzala na papier.
Prehrala som si zatiaľ všetko, čo som napísala za poslednú polhodinu. Páčilo sa mi to. Bolo to hrozne nežné. Viečka mi však postupne oťaželi a podarilo sa mi vpadnúť do sladkej kómy.

Ocitla som sa v nejakom parku. Nikto okolo mňa nebol. Cítila som sa príšerne opustená. V diaľke som začula niekoho hrať na gitare. Bežala som za spevom. Konečne sa mi podarilo objaviť niekoho. Ten hlas bol taký jemný, ale zároveň drsný. Ako keď sa na jazyku roztápa karamel a zrazu sa vám do úst primiesi štrk. Lepšie som sa započúvala a uvedomila som si, že tá osoba spieva moju pesničku.
"Do what you want, 'cause I tried everything and..."
Zrazu všetko stíchlo. Otočil sa ku mne a ja som mala pocit, že v jeho očiach som videla celý môj svet.
"Mandy," usmial sa. Ten úsmev by zapálil aj tú najviac vyhasnutú nádej. Takýto úsmev mala len jedna jediná osoba. Chcela som k nemu prísť, ale začula som už len akýsi hluk, ktorý nevychádzal z jeho pier.
"Amanda Madison Lukinová, ak do minúty nevstaneš, tak vyrazím dvere!"
Preľaknutá som sa prebrala. Vyskočila som z postele a odomkla som dvere.
"No konečne! Myslela som, že nikdy neotvoríš," vydýchla nahnevaná Abby. Vtrhla do mojej izby a pohodila niečo na posteľ.
"Čo to je?" oprela som sa o dvere a prekrížila som si ruky na prsiach.
"Tvoje šaty. Ako vidíš každý okrem teba a nevesty je už pripravený."
"Fajn, daj mi dve minúty a ja to zvládnem."
"No to určite! Ako ťa poznám skončila by si v bakančiach. Ja budem tvoja víla, Popelko!" zasmiala sa Abby a vybalila šaty.
Úplne mi vyrazili dych. Na to, že ich vyberala Abby boli neuveriteľné. Tyrkysové krátke šaty, ktoré boli posiate trblietkami a nakoniec ich zdobila ešte jedna dlhá mašľa.
Nemala som slov, a preto som ich len jemne pohladila. Pravdepodobne som mala pootvorené ústa, pretože Abby sa chichotala.
"A ty hovoríš, že nemám vkus," uškrnula sa.
Čo najrýchlejšie som sa osprchovala a hodila som ich na seba. Abby ma už čakala v mojej izbe. Presvedčila ma, že mi niečo urobí s vlasmi a namaľuje ma. Nikdy som sa nemaľovala. Pripadalo mi to, akoby ste sa skrývali za niekoho kým skutočne nie ste. Make-up skrýva identitu veľa dievčat a napriek tomu, že sú nereálne sa za nimi otočí každý chlapec. Mrzelo ma to. Ako môže niekto milovať niekoho nereálneho? Niekoho, kto neexistuje?
Nechcem sa skrývať za masku. Ako spieva Amy Lee: "You're not real and you can't save me."
Usadila som sa na stoličku zatiaľ, čo Abby vysypala tašku s kozmetikou. Prehrabávala sa vo veciach až konečne našla, čo hľadala. Make-up.
"Vážne mi musíš ten hnus natrieť na tvár?" nahnevane som na ňu pozrela.
"Raz za rok to pretrpíš," odbila ma a na mojej tvári začala budovať prašnú masku. Keď to dokončila, zobrala iný štetec a namaľovala mi viečka. Pridala očnú linku, ktorá bola očividne inšpirovaná Marziou. Oči dokončila špirálou a nakoniec mi pery pretrela leskom.
Keď som sa na seba pozrela do zrkadla, bola som vážne prekvapená. Nevedela som na koho sa pozerám. Toto rozhodne nevyzeralo ako ja.
"Moje dielo je hotové," popýšila sa Abby a lepšie sa na mňa zahľadela.
"Vyzerám ako omietkový démon," zamrmlala som.
"Keď sa namaľuješ raz za život, tak tieto chemikálie z teba spravia niekoho krajšieho. Horšie by bolo keby si sa pravidelne maľovala, potom by si vyzerala ako omietkový démon. Si krásna, neboj sa."
Netvrdila som, že vyzerám zle. Práve naopak. Avšak, nebola som to ja. Bol to niekto úplne iný, niekto s dokonalou pleťou a trojmetrovými riasami.
"Tie tiene sa mi vážne podarili. Maľovala som ich ako nejaký obrázok," pochválila sa Abby sama.
"Čo mi urobíš s vlasmi" nervózne som sa spýtala.
"Premýšľala som, že ti ich nejako vyviažem dohora, ale tvoje sú také krásne a vlnité. Nechám ich takto."
Vydýchla som si a konečne som sa postavila. Chcela som si konečne sadnúť k mojej piesni, ale Abby pred môj zrak hodila tyrkysové ligotavé lodičky.
Vzdychla som si a navliekla som si ich na nohy. Netvrdím, že si raz za čas neobúvam opätky. Lenže väčšinou mi v nich opuchnú nohy a to je môj koniec.
"Si prekrásna," rozplývala sa Abby. Nechápala som jej radosť, no keď som sa pozrela do zrkadla, uvedomila som si, že má pravdu. Asi prvýkrát za môj život som bola spokojná s mojím vzhľadom.
"Ďakujem Abby, ale mám ešte prácu. Okolo desiatej príde Ryan s reprákmi, vybav to potom prosím," jemne som Abby vyhodila z izby a zamkla som sa.
Potrebovala som maximálne ticho. Musela som si spomenúť na ten sen. Na toho chlapca s gitarou a mojou pesničkou. Hlavne na ten text. Vyhrabala som zo skrinky trsátko a pustila som sa do toho.
"Do what you want, 'cause I tried everything and..."
Kto vlastne bol ten chlapec? Moja myseľ zažila neuveriteľné zatmenie. Nemohla som mu vidieť celkom do tváre. Všimla som si len jeho úsmev a jeho oči. Ach, tie oči.
"And in your eyes, I though I saw everything and..."
Pomaly som si to zapisovala. Keď som to konečne dokončila, pozrela som sa lepšie na to, čo vzniklo pod mojou ceruzkou. Bolo to neuveriteľne nežné a sladké. Až príliš na môj vkus.
"Mandy," zaklopal niekto na dvere.
Postavila som sa, aby som odomkla a okolo krku sa mi hodila Courtney.
"Si prekrásna," s úžasom sa pokochala. "Chcela som sa spýtať na tú pesničku a na náš plán."
"Aký plán?"
"Ahooj," usmiala sa na mňa Lindsay. Stála tesne za Courtney a vyzerala, že sa trošku skrýva.
Vtom mi svitlo. Išlo o náš plán zmeniť Courtney na Lindsay.
"Baby nechcem vám kaziť ilúzie, ale najprv potrebujem Courtney ako Courtney. Musíme zahrať ten song. Po ňom sa prehodíte."
"To dáva logiku," prikývla Lindsay.
Courtney bola neuveriteľne nedočkavá, ale neprekvapovalo ma to. Vždy bola taká a navyše, správala by som sa rovnako, keby som konečne mala šancu stráviť nejaký čas s človekom, ktorého milujem. Kiež by som aj ja niekoho milovala.
"Mandy, haló," vytrhla ma z myšlienok Courtney, " už asi desať minút ti niečo rozprávam a ty ma úplne ignoruješ."
"Prepáč," sťažka som vydýchla. Nechala som ju v mojej izbe a vybrala som sa na záhradu. Chcela som sa uistiť, že všetko ide podľa plánu. Teda aspoň tá moja časť plánu. Chystala som sa otvoriť dvere, ktoré viedli na záhradu, ale zrazu ma zastavila Abby: "Hej, kam si sa vybrala?"
"Chcela som len skontrolovať tie repráky."
"Otec dal vypratať jedáleň, takže hostina sa bude konať vnútri."
Prevrátila som očami a zhlboka som si vzdychla. Otec musí vždy vymyslieť niečo inak. Odišla som späť do jedálne. Nikdy som si neuvedomovala, aká je obrovská. Všetko bolo perfektné. Svetlá vyzerali ako z briliantov a všade navôkol boli ruže. Pri oknách bola akási vyvýšenina na ktorej už boli prichystané dve gitary, jedna basová gitara, bicie, klavír, mikrofóny a nakoniec naše repráky.
Nemohla som odolať. Napriek tomu, že som mala kopec gitár, tak práve táto bola mojím snom.
"Les Paul," vzdychla som a pohladila som čerešňovo-bielu gitaru.
Započula som ako sa niekto za mnou blíži a chce niečo povedať.
"Tá je moja," bol to Mike. Uškŕňal sa od ucha k uchu. "Tvoja je tá akustická."
Nešťastne som sa pozrela na westernku vedľa elektrickej gitary. Vedľa nej vyzerala úplne obyčajne. Leskla sa síce krásnou modrou farbou, no ani to ma nedokázalo upútať.
"To nie je fér. Otec ti vždy dáva tie najkrajšie veci a ja si na ne musím zarobiť!" zasmrkala som a hodila som na Mikea vražedný pohľad.
"Asi ma má radšej," vyplazil na mňa jazyk ako nejaký malý chlapec.
Ja ti ukážem, kto má koho radšej, pomyslela som si. Ešte uvidíme ako sa Mike bude tváriť, keď sa zamiluje do Lindsay a zistí, že Lindsay je v skutočnosti Courtney.
"Mandy! Máme asi dvadsať minút na to, aby sme nacvičili ten song," zakričal na mňa Ryan, ktorý za sebou viedol Courtney.
Nemohla som si nevšimnúť, ako sa Courtney jemne skrýva za Ryana. Mike jej venoval letmý pohľad a opäť sa otočil ku mne: "Po vás budeme hrať s mojou kapelou Glycerine, a potom sú na pláne ešte nejaké pesničky. Mal som v pláne zahrať aj Patience."
Chúďa Courtney. Keď si spomínam na ten incident s Glycerine, nemám pocit, že by Courtney veľmi túžila, počuť tú pieseň znovu. A Patience? Je to jedna z jej najobľúbenejších piesní, ktoré sú o láske.
"Čo keby sme sa vrhli na ten song?" navrhla Courtney. Videla som smútok v jej očiach, ktorý sa snažila potlačiť.
Zobrala som si teda moju novú westernku a zahrala som im moju pesničku. Postupne sa pridali a musela som uznať, že to bolo vážne dokonalé. Neviem, koľko času sme zabili skúšaním, ale viem, že ihneď po našej malej skúške k nám vtrhla vystresovaná Abby.
"Amanda!" zúrivo vykríkla. "Chcela som od teba len aby si sa postarala o hudbu. A ty si zabudla na orchester? Kto, do čerta, bude hrať svadobný pochod?!"
Orchester! Zabudla som na to najdôležitejšie. Teda najdôležitejšia je nevesta, ale nemáme orchester.
"Pch, nezabudla som, vymyslela som vlastný plán," prevrátila som očami smerom k Abby.
"Aký plán?" zašepkala vystrašená Courtney.
Abby vyzerala, že si vydýchla a vyšla späť na záhradu. Obrad začína za päť minút. Bola by som neuveriteľný génius, keby som do piatich minút zohnala orchester.
"Na čo orchester aj tak je to hlúposť! Zahrajú jednu pieseň a ďalej nič," rozčuľovala som sa.
"Takže nemáš plán," pretrela si Courtney tvár a ja som mykla plecom.
"Vieš ešte hrať na klavíri?" spýtal sa ma Ryan.
Moja mama hrávala na klavír a keď som bola malá, snažila sa ma tiež niečo naučiť. Pripadalo mi to skôr ako nejaký úlet. Neprišlo mi to absolútne seriózne.
"Nemyslím, že je to dobrý nápad. Ale asi veľmi na výber nemám. Courtney, zabehni do skúšobne a pohľadaj nejaké noty. Mali by byť v takom sivom zakladači. Určite tam nájdeš aj svadobný pochod," poprosila som Courtney, ktorá okamžite vyštartovala do skúšobne.
Zostávali nám asi tri minúty. Otvorila som dvere, ktoré viedli na záhradu a vytlačila som klavír. Cítila som pohľady hostí, ktoré si ma nepríjemne premeriavali.
"Prepáčte," usmiala som sa na nich a vrátila som sa späť do domu.
"Máš to?" vyskočilo zo mňa. Courtney letela ku mne na podpätkoch - čo muselo byť namáhavé - a do ruky mi vopchala noty. Keď som sa na ne po toľkých rokoch pozrela, zatočila sa mi hlava. K notám som nikdy necítila nejakú lásku. Ohrnula som nad nimi nosom a vybrala som sa na záhradu.
Záhrada bola dokonalá. Vyšlo nám nádherné májové počasie. Koberec trávy doslova žiaril zelenou farbou, kvety rozvoniavali a vo vzduchu bolo cítiť lásku. Po celej záhrade nám rástli ruže a ľalie. Všetko bolo krásne farebné. Pred bielym altánkom sa rozprestieral dlhý červený koberec a vedľa neho bola kopa stoličiek. Popri altánku bol umiestnený môj klavír za ktorý som sa usadila. V altánku stál už môj otec a vedľa neho bol Mike, ktorý potichu debatoval o niečom s kňazom.
Zrazu všetci stíchli. Jediné, čo sa dalo počuť, bol zurčiaci potôčik, ktorý tiekol pod mostíkom. Výhľad naň mi však už prekazila samotná nevesta.

Začala som pomaly hrať svadobný pochod a sama som bola prekvapená, ako dobre to znelo.
Jennifer bola prekrásna. Blonďavé vlasy mala skrotené v prekrásnom drdole a popri tvári mala skrútené dve vlnky neposlušných vlasov. V ruke držala kyticu bielych ruží a za sebou ťahala - okrem Abby a Courtney, ktorá ma zastúpila na poslednú chvíľu - dlhý závoj.
Vyzerala ako skutočná princezná. Bola taká šťastná. Ladne sa prenášala z jednej nohy na druhú. Za Jennifer pobehovali dve malé dievčatká, ktoré rozsýpali lupene ruží po koberci. Jednej z nich sa košíček vysypal, a tak som sa musela snažiť nesmiať sa.
Jennifer vošla pod altánok a Abby sa držala za ňou. Pomaly som prestala hrať a každý stíchol.
"Si nádherná," zašepkal otec smerom k Jennifer a tá sa sladko začervenala.
"Drahí prítomní, zišli sme sa tu v tento slávnostný deň, aby sme spojili Gregoryho Lukina a Jennifer Elizabeth Morganovú vo zväzok manželský. Podajte si ruky a vyjadrite svoj manželský súhlas."
Otec sa naklonil k Jennifer a chytil ju za ruku.
"Gregory Lukin, beriete si Jennifer Elizabeth Morganovú, za svoju zákonitú manželku, budete jej verný, neopustíte ju ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe, ani v bohatstve či chudobe a budete ju milovať a ctiť po všetky dni svojho života?"
"Áno."
"A vy Jennifer, beriete si Gregoryho za svojho zákonitého manžela, budete mu verná, neopustíte ho ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe, ani v bohatstve či chudobe a budete ho milovať a ctiť po všetky dni svojho života?"
"Áno."
Hneď ako to Jennifer dopovedala, pribehla moja malá Jessie. Mala na sebe ružový trblietavý obojok a z obojku viseli dve obrúčky.
Otec si zobral Jessie na ruky a prstienky z obojku zvesil. Navliekol obrúčku Jennifer na prst a ona to zopakovala s tou druhou.
"Z moci mne zverenej vás prehlasujem za muža a ženu. Môžete pobozkať nevestu."
Jemne som rozozvučala môj klavír a otec nežne pobozkal Jennifer, teraz už moju mamu. Na to označenie si asi nikdy nezvyknem.
Hostia veselo pohadzovali ryžu a nadšene tlieskali. Otec bol konečne šťastný a ja som bola šťastná s ním.
"Poprosila by som, aby ste sa všetci presunuli do domu," vyzvala nás Abby, ktorá nadšene stískala foťák v rukách.
Chytila som Jessie na ruky a vybrala som sa za ostatnými.
Usadili sme sa za dlhý stôl na druhej strane miestnosti. Celé to bol akýsi zmätok. Položila som Jessie na zem a sadla som si hneď vedľa Courtney. Stôl bol prepojený na niekoľko častí. Hlavná časť, ktorá bola úplne v strede, bola určená pre otca s Jennifer a popri hlavnom stole sa nachádzali ďalšie dva dlhšie stoly. Teda uprostred zostal voľný priestor na tancovanie.
"Dovoľte mi predniesť prípitok," zaštrngal otec na pohár so šampanským a každý stíchol, "na moju Jennifer. Milujem ťa každým dňom viac a viac."
"To je také sladké," zašepkala Courtney.
Na stôl sa začali niesť rôzne chutné jedlá a zabavilo nás to hádam na hodinku. Cítila som sa ako v nejakej výkrmovni. V živote som do seba nenapchala toľko jedla. A aby toho nebolo dosť, priniesli na stôl ešte jednu obrovskú tortu. Jennifer chytila do ruky nôž a otec ju chytil jemne za ruku, aby jej pomohol rozkrojiť tortu. To som však už musela odmietnuť. Chcela som čo najskôr zahrať náš song, aby sa Courtney s Lindsay mohli konečne vymeniť.
Postavili sme sa s Courtney od stolu a zobrali sme s nami aj Ryana. Ani ostatní nevyzerali, že práve teraz majú chuť na sladkú tortu.
Vyšla som na "pódium", ktoré bolo hneď oproti stolu a začala som si upravovať mikrofón. Silno zapišťal a každý sa chytil za hlavu. Nakoniec sa mi podarilo ho konečne nastaviť. Chytila som do rúk gitaru a sadla som si na stoličku.
"Chcela by som pogratulovať môjmu otcovi, že konečne našiel ženu svojho srdca. Bude asi ťažké zvyknúť si na oslovenie mama, možno ho ani nebudem používať. Ale Jennifer je tá pravá pre neho, tým som si vážne istá," pousmiala som sa a videla som ako mi otec a Jennifer úsmev opätovali. "Zložila som pieseň, ktorú by som im chcela venovať. Je to asi absurdné, ale nápad na ňu sa mi prisnil. Napriek tomu je strašne úprimná, nežná, no zároveň aj smutná. Dosť rečí, nechám za seba hovoriť moje srdce. Táto pieseň sa volá Sugar Coma."

Začali sme hrať prvé tóny a hostia sa už chystali na parket. Uprostred nich tancovala Jennifer s otcom. Hlavu si položila na jeho ramená a ladne sa hýbali do tónov mojej piesne.
"Do what you want
'cause I'll do anything and...
I'll take the blame
Baby, you're dying.
It's yours, it's mine
'cause I'll do anything and...
I'll take the blame
Baby you're dying.

He said I'll never ever ever go away
He said he'd always always he would always stay

And in your eyes
I thought I saw everything and…
I'll take the blame
Baby, you're lying.
Do what you want
'cause I tried everything and…
I'll take the blame
Baby, I'm dying."
Všetci vyzerali byť takí šťastní a ja som bola medzi nimi. Nastala neuveriteľná atmosféra, ktorú som si neskutočne vychutnávala. Dohrali sme a nastal silný potlesk. Poďakovali sme sa a vybrali sme sa s Lindsay, Courtney a Abby do mojej izby.
Jemne som za sebou zavrela dvere a pre istotu som nás zamkla.
"Tak baby, misia sa môže začať. Abby vytiahni tašku s kozmetikou a ideme na to," zadelila som úlohy.
Courtney a Lindsay si prehodili šaty a topánky. Abby odlíčila Lindsay a na Courtney som sa vrhla ja.
"Počkaj!" zastavila ma. Celá vystresovaná mi vytrhla taštičku s make-upom z ruky.
"Ty predsa nevieš maľovať," zasmiala sa Abby.
"Prosím ťa, nemaľujem sa, ale keby som chcela, tak by som mohla."
Pretrela som Courtney tvár s make-upom, na oči som naniesla oranžovú a hnedú farbu. Zostávali už len falošné riasy, ktoré som obtiahla špirálou a nakoniec pery, ktoré sa zvýraznili prenikavým červeným rúžom.
Odstúpila som si od Courtney a lepšie som si ju prezrela. Našuchorené blond vlasy, make-up, aký nosievala jej sestra, červené šaty nad kolená, ktoré jej zvýrazňovali postavu a červené lodičky. Vyzerala úplne presne ako jej sestra.
Veľa toho zmeniť vážne nebolo treba.
Lindsay mala na sebe čierne elegantné šaty s dlhým rukávom, ktorý bol celý čipkovaný. Namiesto svojho červeného prenikavého rúžu mala pery pretrené leskom a celá bola veľmi jemne namaľovaná.
"Mám teraz zmätok z toho, ktorá je ktorá," zasmiala sa Abby a ja som prikývla. Tiež som už nevedela, kde mi hlava stojí.
Odomkla som dvere a všetky štyri sme sa vrátili naspäť.
Mike stál na pódiu a hral na svojej novej gitare Glycerine. Keď uvidel Lindsay, teda Courtney, oči sa mu rozžiarili.
"On je vážne zamilovaný," zašepkala som do ucha Courtney.
Courtney sa nešťastne zahľadela do zeme.
"Usmej sa na neho, potom sa otoč a odíď."
Courtney sa zhlboka nadýchla a urobila, čo som jej prikázala. Usmiala sa a Mikeovi sa rozžiarli oči ešte väčšmi. Zatváril sa však divne, keď sa Courtney zvrtla na opätku a vyšla na záhradu.
"Počkaj!" vykríkol a pustil gitaru na zem. Videla som už len ako beží za ňou.
Naklonila som sa k otcovi a povedala: "Nedáš tú gitaru mne? Mike si nič neváži."
Otec sa na mňa pozrel vážnym pohľadom a zasmial sa.
"Vyzerá to tak, že nám zdrhol bubeník. Mohol by som poprosiť chalana z Hole? Potrebujem niekoho pomoc a vyzerá to tak, že Michael sa už tak skoro nevráti," prihovoril sa do mikrofónu spevák z bratovej kapely.
Na pódium vybehol Ryan a v miestnosti sa ozvala stará známa Patience. Prikradla som sa ku dverám, aby som videla či všetko ide podľa plánu. Courtney tancovala s Mikeom a sladko na seba pozerali. Zaujíma ma, ako sa Mike bude tváriť, keď zistí, kto je jeho milovaná.
Courtney som to naopak priala. Zozačiatku mi ich vzťah prekážal, no teraz by som sa na nich pozerala celé hodiny.
"Amanda," prerušil moje pozorovanie otec, "rád by som si s tebou zatancoval."
Prešla som s ním na parket. Prešľapovala som z nohy na nohu a tvárila som sa, že viem tancovať. Pravda je, že som to nikdy nevedela a asi ani nebudem vedieť.
"Som na teba hrdý. Dnes si sa zachovala ako tvoja matka. Si jej veľmi podobná."
"Aká bola?" vyzvedala som. Bola to asi moja prvá a posledná príležitosť hovoriť s otcom o mame. Veľa som toho o nej nevedela. Nevedela som ani, čo sa jej stalo. Vedela som len, že ma skutočne veľmi ľúbila a ja som veľmi ľúbila ju.
"Presne ako ty. Múdra, krásna, vtipná a bola veľmi citlivá. Ale nikdy nedovolila, aby jej niekto ublížil. Práve v ten deň to dovolila."
"Čo, čo sa stalo?" vykoktala som zo seba.
V otcových očiach sa zaligotali slzy a premrštil v nich plameň nenávisti. Nemo pozeral pred seba a nič nehovoril.
"Nekazme si túto chvíľu zlými spomienkami."
Vedela som, že sa mame muselo niečo stať. Myslela som však na nejakú chorobu alebo niečo podobné. Teraz to vyzeralo tak, že v tom má prsty niekto iný. Musím to zistiť, ale nie dnes. Jedného dňa na to určite prídem.

Vonku sa už zotmelo. Sedela som v záhrade na schodoch altánku. Hudba bola tak hlasná, až som ju počula von. Každý sa vnútri zabával. Dokonca som videla Courtney s Mikeom. Celý večer sa od nej nepohol ani na krok. Neustále si medzi sebou vymieňali zamilované pohľady.
Lindsay sa naopak obšmietala okolo kapely môjho brata a vyzerala, že si chvíľku s nimi užíva.
Ja som si vychutnávala hviezdy na tmavej oblohe. Jemný vietor pomaly pohupoval konáre do rytmu hudby. Jemne som sa zachvela. Nemohla som prestať myslieť na tie oči o ktorých sa mi snívalo. Mala som pocit, že som ich už niekde videla. Išlo v tom sne len o pieseň alebo mal ešte nejaký skrytý význam?
"Ahoj," ozvalo sa z tmy.
"Ahoj."
Pristúpil ku mne bližšie, a tak som mala šancu vidieť mu do tváre.
"Eric? Čo tu robíš?"
Sladko sa na mňa usmial. Očividne vedel o čo tu dnes ide. Odhadla som to z toho ako bol oblečený. Mal na sebe dlhú bielu košeľu s čiernou kravatou - ktorú mal voľne uviazanú okolo krku - a čierne nohavice. Bolo to jednoduché, no na ňom bolo pekné všetko.
"Chcel som prísť skôr, ale nemohol som. Mal som zápas. Neruším ťa?"
"Nie. Užívam si, že som konečne sama."
"Mám odísť?" zmätene sa spýtal.
"Nie, nechoď!" celá preľaknutá som vyskočila na nohy a chytila ho za zápästie. Nechcela som, aby odo mňa odišiel. Bola som šťastná, že som ho znovu videla. A navyše zabudla som sa mu poďakovať za to, čo pre mňa včera urobil.
"Nikam nejdem. Nemusíš sa plašiť," zasmial sa a ja som cítila, ako sa červenám.

"Môžem ťa poprosiť o tanec?"
"Neviem tancovať," odbila som ho.
"Ani ja," upokojil ma.
Jemne ma chytil za ruky a položil si ich na svoje silné ramená. Pevne ma chytil okolo pásu. Cítila som, ako sa mi rýchlo rozbúšilo srdce.
"Vidíš, že ti to ide," pousmial sa.
"Včera som sa ti zabudla poďakovať. Keby si neprišiel, došlo by asi k tomu najhoršiemu."
"Nemysli už na to. Už nikdy nedovolím, aby ti niekto ublížil," uistil ma.
Hlboko som sa mu pozrela do očí. Práve vtedy som prišla na všetko. To on bol ten gitarista z môjho sna. O ňom je tá moja pesnička. Tie oči, videla som v nich celý môj svet. Držali ma pri živote ako nejaká droga.
"Si prekrásna," zašepkal.
"To bude tým, že práve teraz vyzerám ako všetky dievčatá s ktorými si chodil. To robí tá omietka."
"Mandy, ty vôbec nie si ako dievčatá s ktorými som chodil. Ty si úplne iná. Si sama sebou, si krásna, talentovaná, múdra a aj napriek tomu, že sa rada hráš na drsnú, viem že si nežná. Ty nie si žiadny zmaľovaný hlúpy stroj ako dievčatá s ktorými som chodil. Nemôžem na teba prestať myslieť od chvíle, keď som ťa pobozkal. Úplne si mi pomotala hlavu," čelom sa oprel o moje čelo a nežne mi prišiel perami po mojich perách.
Podlamovali sa mi kolená a srdce mi išlo vyskočiť z hrude.
Jemne ma pobozkal. Teraz som ho od seba neodstrčila. Bol to najdlhší a najkrajší bozk aký som kedy dostala.
"Pomotala som ti hlavu a ty mi za to zlomíš srdce," ťažko som vydýchla.
"Nikdy by som ti neublížil," povedal a vtisol mi ďalší bozk na pery.
Položila som si hlavu na jeho plecia a vychutnávala som si túto chvíľu. Ako si však môžem byť istá, že to nie je len výplod mojej chorej mysle?







 


Komentáře

1 Faint Faint | Web | 31. prosince 2013 v 21:32 | Reagovat

OCH MOJ BOŽE! Ty...budeš zodpovedná za moju...kómu!
:D
Okej dýchaj dýchaj.
Neskutočne si ma týmto potešila, ja som vedela, že to nevzdáš.
Normálne som mala chuť plakať.
Bolo to neskutočne krásne a kúzelné. A ten nadpis...Skrátka. Je tak krásny :)
Skvelé piesne, tá posledná...Samozrejme od Hole to bol brutus. Tá speváčka ma turbo hlas!
Neskutočné čosi.
Ten sen. Myslela som pôvodne, že to je realita, že sa ukáže skôr a nájde jej noty. Ale nie.
Potom som sa bála, že ani nedôjde ale on došiel! :) Ahh. To bolo také krásne.
Bolo tam síce pár vecí, ktoré mi nesedeli, ale nebudem ti to sem vypisovať, potom ti dám vedieť :)
Nenormálne si ma potešila a nakopla! :) Tak aj tebe Happy New Year! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama