Prosinec 2013

Kapitola desiata: Sladká kóma

31. prosince 2013 v 20:47 | Sappy |  Srdce na ľade

Čaute :) rozhodla som sa vrátiť späť...Túto poviedku dopíšem aj keby som ju nečítala ani ja (čo by bolo fakt divné). Vzdala som sa už s toľkými poviedkami, ale túto tak nenechám. Preto oficiálne oznamujem, že som späť. Vychutnajte si túto kapitolu. Tešila som sa na ňu už od júla, tak sa dúfam bude páčiť aj vám :) A ďakujem Sáre ešte raz..Keby si ma nepodporila. tak by som už ani nepísala :) A všetkým vám prajem šťastný nový rok 2014 :)

Kapitola desiata: Sladká kóma


In the end

12. prosince 2013 v 19:30 | Sappy |  Blog
Tak, ako by som začala? Už mám plné zuby celého blogu aj blogovania. Nestíham písať, to uznávam. Ale vážne ma štve, že sem nikto nechodí (okrem Sáry :3). Založila som si tento blog s úmyslom, že milujem písanie a rada by som sa oň s niekym podelila. Chcela som, aby moje poviedky niekto čítal, poradil mi, zanechal komentár, ale hlavne mal z toho radosť. Tešil sa, keď niečo pridám. A namiesto toho mám komentáre mám len od jediného človeka (ktorého si nesmierne vážim..). Neviem či to má ešte aj nejaký zmysel. Príde mi fakt nefér, že blogy, ktoré sú na jedno kopyto o móde,cvičení,chalanoch a trápnych celebritách, majú rekordnú návštevnosť. A môj blog, kde sa snažím predovšetkým vypísať, dať ľuďom moje srdce na dlani (čo je pre mňa fakt nesmierne ťažké) má návštevnosť jedného človeka za deň a jeden komentár na každom článku. Má toto ešte vôbec nejaký zmysel? V tomto blogovom svete sa pohybujem cca. od roku 2009. Vtedy som začala ako každá. Písala som tiež o trápnych a hlúpych celebritách, ktoré dnes nemôžem vystáť a mala som pomerne dosť veľkú návštevnosť. Potom ma to nejak prešlo a začala som písať o hudbe. Tam tiež nastali nejaké komplikácie, a tak som to vzdala. Istú dobu som spojila sily s Olčou :) Mali sme dokonca dva weby na estránkach. Témou toho prvého bola Demi Lovato a Avril Lavigne. Vtedy sme mali už dosť hlúpej Miley, o ktorej písala každá druhá baba. Neskôr, keď sa tento blog zrušil (už ani neviem prečo), tak som sa rozhodla pomôcť jej na stránke devil-girl. Boli tam rôzne rady pre baby. A v roku 2010 (alebo 2011, už neviem) som začala písať o simse. Príčinou toho bolo asi to, že som chcela ukázať svetu moje komixy (ktoré stáli za prd :D). Ľudia ich čítali, nechávali komentáre a ja som bola taká šťastná. Konečne som mala, čo som chcela. Neverili by ste ako vás dokáže nakopnúť milý komentár. Avšak, sims sa pokazil a ja som to vzdala. Pred rokom som si s pomocou Luciusa založila tento blog. Bola som úplne nadšená, že sa konečne vraciam k písaniu. Chýbalo mi to. A aj teraz bude. Ale má to zmysel? Pre jeden komentár? Pre jedného človeka, ktorý to číta? Nemá. Týmto sa ľudia (alebo len Sára) s vami (s tebou) lúčim. Je koniec. Či na deň, na týždeň, na mesiac alebo snáď navždy, tak to vážne netuším. Som rada, že som vďaka blogom získala skvelých kamarátov a spoznala som veľa úžasných ľudí, ako napríklad Peťa, Olču,Simi a Sáru. A práve Sáre sa chcem najviac poďakovať. Si asi jediná, ktorá ma v tomto hobby podporovala. Bola si vždy mojou inšpiráciou, človekom, ktorý sa na toto všetko vždy tešil. Chodila si sem každý deň a mňa to tak tešilo. Tvoje milé komentáre ma vždy zahriali pri srdci a okamžite som utekala otvoriť word, aby som niečo napísala. Dúfam, že som aspoň NIEKOHO potešila. Písanie bolo pre mňa ako únik pred týmto zlým svetom. Útočisko pred všetkým zlým. Vytvorila som si vlastný svet v ktorom som žila. Ale ako vidím, mala by som radšej zostať v tom reálnom, pretože ten vytvorený je očividne na prd. Takže sa s vami lúčim. Snažila som sa, tak veľmi, ale na konci na tom nezáleží...