Kapitola deviata: Ublíž mi priateľu

15. listopadu 2013 v 21:50 | Sappy |  Srdce na ľade

Konečne sa mi podarilo dačo napísať ! :3 Poprosím o potlesk :D Príde mi to celé odfláknuté neviem prečo. Táto kapitola vás dosť prekvapí (alebo nie :D). Možno ma budete po nej nenávidieť ako Mandy ubližujem alebo naopak :D :3 Čo sa týka skladby Teenage whore pochybujem, že by to malo taký význam. Neviem aký zmysel má tá skladba pre Courtney takže to berte s nadhľadom poprosím :) Kapitolku venujem Peťovi pretože on má takéto veci rád :D (pochopíte neskôr)

Kapitola deviata: Ublíž mi priateľu

Svadobný salón vyzeral zvonku malý, ale akonáhle ste vošli dnu, stratili by ste sa. Steny boli natreté ružovou farbou, ktorú som doslova nenávidela. Všade navôkol boli svadobné šaty, ktorých prenikavá biela farba mi trochu ťahala oči.
V salóne stáli nadšené ženy, každá z nich mala v rukách aspoň trojo šiat. Smiali so svojimi kamarátkami a chvíľu som mala strach, že takto nejako musíme vyzerať aj my.
Pohľadom som sa stratila pri brunete, ktorá mohla mať hádam 23 rokov. Stála pred zrkadlom v impozantných šatách. Nadšene pohladila sukňu a otočila sa ku svojej kamarátke, pretože chcela vedieť jej názor.
Kamarátku prerušil telefón a nevesta ho nadšene zdvihla. Ako som sledovala jej tvár, nadšenie postupne vystriedal zmätok a zhrozenie.
"Mandy, no tak, čo povieš?" vytrhla ma z myšlienok Jennifer. Mala na seba béžové šaty, ktoré jej zvýrazňovali krivky.
Pokrútila som hlavou a pokrčila som nosom.
Jennifer si ich lepšie pozrela a pochopila moju reakciu.
"Mohla by si skúsiť tieto." Podala jej Abby šaty, ktoré zdobili nakreslené červené kvetiny. Pripadali mi nevkusné, ale Abby je proste Abby. Mala som pocit, že od začiatku prirástla Abby k srdcu Jennifer viac ako ja. Nemalo mi to ani pripadať zvláštne, keď som ju hneď pri prvom stretnutí poslala kade ľahšie.
Keď Jennifer na seba konečne navliekla šaty, mala som pocit, že tu budeme do večera. Hlavne kvôli odpornému vkusu, ktorý mala moja sestra.
Prevrátila som očami a tým som jej dala najavo môj názor, zatiaľ čo Abby bola úplne nadšená.
Mala som už vážne dosť Abbyných odporných tipov na šaty, a tak som sa rozhodla, že vyberiem niečo, čo je naozaj pekné.
Prehľadávala som celý salón až som konečne niečo našla. Šaty lemovali pozlátené ornamenty s kvetinami. Od pásu dolu boli rozdelené čipkovaným okrajom, ktorý bol tiež pozlátený a spodnú časť znovu zdobili kvety. Ale hlavne boli biele. Ktorá nevesta sa chce vydávať v béžových šatách?
Doslova som šaty schmatla a ponáhľala som sa za Jennifer, keď som začula dvojicu, ktorú som pred pár minútami sledovala.
"Sľúbil mi, že nikdy neodíde." Uplakaným hlasom sa nevesta sťažovala svojej kamarátke. "A teraz deň pred svadbou sa takto rozhodol?"
Nevedela som síce o čo sa jedná, ale prišlo mi ju ľúto. Znelo to tak, že ju opustil pár dní pred svadbou. Jednoducho, bol to chlap. A chlapi sú už raz takí.
Pribehla som ku Jennifer, ktorá si skúšala snáď už desiate šaty. Tieto boli pre tento krát až príliš extravagantné. Pripadali mi ako zo svadby nejakej kráľovnej z devätnásteho storočia.
Načiahla som sa k už zúfalej Jennifer a podala som jej šaty. Chvíľu si ich prezerala no nakoniec sa rozhodla obliecť si ich.
"Jenn? Čo by si robila, ak by otec z toho nakoniec vycúval?"
"Asi by som už nedokázala žiť. Ani by som to nechcela. Je to hrozný pocit, ak ľúbite niekoho, kto k vám necíti to isté."
To áno. Courtney o tom vedela svoje. Určite aj teraz sedela doma, žrala zmrzlinu a plakala nad nejakou hlúpou španielskou telenovelou, pri ktorej nadávala aké sú chlapi svine.
Nebol to jej štýl, ale v tejto chvíli som si to vedela dokonalo predstaviť. Mala som pred sebou jej úplne živý obraz.
Jennifer konečne vyšla z kabínky a zahľadela sa do zrkadla. Nedokázala som z jej tváre vyčítať, čo si asi tak myslela. Nakoniec si však zahryzla do pery. Pripadala mi ako nedočkavá tínedžerka, ktorá sa starostlivo pripravuje na svoj maturitný ples.
"Baby, máme to. Presne pre toto sme sem prišli."
Všetky tri sme nadšene zvýskli.
Abby dávala najavo trochu svoju žiarlivosť, pretože práve šaty, ktoré sa páčili mne, sa páčili aj Jennifer. Mohla sa však upokojiť tým, že celá svadba je pod jej kontrolou a Jennifer jej naplno dôveruje.
Počkali sme, kým sa Jennifer prezliekla, a potom zaplatila nehoráznu sumu.
Pohľadom som zháňala uplakanú dvojicu, ale nikto tam už nebol. Nečudo. Na čo by mali kupovať šaty, keď zo svadby bude guľové.
Vyšli sme z obchodu a Abby začala znovu vyťahovať organizačné veci.
"Musíme ešte vybaviť tie kvety, tortu a hudbu. Plán toho ako to bude vyzerať mám úplne pod kontrolou."
"Kvetinára máme po ceste, mohli by sme sa tam zastaviť. Tortu som vybavila ešte ráno a hudbu nemám premyslenú." Oboznámila ju Jennifer so situáciou.
Chvíľu som premýšľala spolu s nimi. Až potom mi to došlo. Naša rodina je plná hudobníkov a oni sa zaoberajú hudbou?
"Hudbu nechajte na mňa."
Jennifer a Abby si vymenili pohľady. Boli trochu prekvapené, že som sa im snažila pomôcť keďže som celý ten čas nejavila absolútny záujem. Nakoniec to však prestali riešiť a sústredili sa na ostatné nevybavené veci.
Keď sme vybavili všetky potrebné veci, zastavila som sa pred domom Courtney. Potrebovala som ju pozrieť či je všetko v poriadku, a proste porozprávať sa s ňou.
"Nejdeš dnu so mnou?" opýtala som sa sestry. Bola až príliš vyťažená aj na pomery profesionálnej športovkyne. Keby sme prišli domov, určite by sa zavrela do izby a pokračovala s prípravami. Ale ja ako jej dobrá sestrička jej to nedovolím. Potrebuje aj trochu relaxu a dievčenských klebiet.
"Neviem. Mám dosť práce."
"Lindsay sa vrátila."
Abby s Lindsay boli vždy veľmi dobré kamarátky. Rozumeli si už odmalička a nemali pred sebou žiadne tajomstvá. Preto som aj vedela, že táto informácia ju nadobro zlomí.
A mala som pravdu. Prikývla.
Zazvonili sme na zvonček. Vo dverách sa objavila Courtney. Coutney bola vždy nádherná, ale dnes vyzerala príšerne. Pod očami mala obrovské kruhy a vlasy mala v obrovských zamotaných chumáčoch.
"Drž už hubu konečne!" skríkla smerom do obývačky. "Čaute. Mrzí ma, že ma musíte takto vidieť."
"Vidno, že máš doma sestru." Neodpustila si poznámku Abby.
Štuchla som do nej lakťom a rázne som sa na ňu pozrela.
Vošli sme dnu. V celom dome bola hrozná tma. Závesy boli zatiahnuté a vyzeralo to, že sa Courtney pokúšala o zdravý spánok, ale sestra jej to prekazila. Všade navôkol bol neporiadok. Porozhadzované krabice od pizze, zmrzliny a limonády.
"Rodičia nie sú doma?" spýtala som sa Courtney.
"Nie sú. Odišli na nejaký kongres. A keďže som podľa nich malé neschopné decko stráži ma slečna Harvard."
Neverila som, že Lindsay dokáže urobiť takýto neporiadok. Veľmi sa to na ňu nepodobalo. Neprišla som však riešiť neporiadok.
"Mám pre teba ponuku." Chytila som Courtney za ruku a odtiahla som ju na gauč.
Courtney sa škaredo zatvárila, no potom sa ma pokúsila vypočuť.
"Viem, že dneska večer hostujeme kapele môjho brata, a že tá svadba je zajtra, ale chcem aby sme tam zahrali."
"Čo chceš hrať?" Poškrabala sa na hlave a pokrčila nosom. Nedokázala som si predstaviť, že za pár hodín bude toto čudo stáť na pódiu a znovu dobre vyzerať. Nechápala som ako to dokáže. Asi čierna mágia.
"To už nechaj na mňa." V hlave som si pozbierala pár nápadov a niečo sa už začalo tvoriť. Už len presvedčiť zvyšok kapely a bude.
"A čo Mike?" spýtala sa potichučky Courtney.
Nedalo sa nevšimnúť si ako sa na nás pozerá Lindsay.
"Courtney?" podišla ku nám Lindsay a Abby sa prisunula bližšie.
Courtney sa pozrela na svoju sestru s odporom. Tento krát to bol iný odpor na aký som bola zvyknutá. Zhlboka sa nadýchla a povedala: "Buď radšej ticho Lindsay. Neviem ako si môžeš hovoriť, že si moja sestra, keď nevidíš ako ho ľúbim a balíš ho."
Lindsay si prisadla ku nám a oprela sa o jej plece. "Mne sa ani nepáči. Je to strašný idiot."
Courtney si odhrnula vlasy a pozrela sa na svoju sestru: "Tak prečo si s ním trávila čas?"
"Vyzeral byť milý. To je všetko. Proste som sa chcela zoznámiť s niekým novým. Nechcela som s ním chodiť."
"Mám šialený nápad." Zahryzla som si do pery a pozrela som sa na všetky tri.
S povzdychom očakávali akú hlúposť znovu zatrem.
"Čo keby sme Courtney trošku zmenili na Lindsay? Mikeovi sa Lindsay strašne páči, Lindsay o neho nestojí a Courtney ho naopak miluje. Netreba toho veľa zmeniť aby ste sa na seba totálne podobali. A možno nakoniec prebehne iskra a keď sa Courtney prizná, že nie je Lindsay, Mike zistí ako ju veľmi ľúbi."
Zozačiatku som mohla sledovať len popadané sánky, ktoré nevydali ani hlásku. Mlčali a to ticho ma už znervózňovalo.
A nakoniec ho prerušila samotná Lindsay: "To nie je zlý nápad. Požičiam ti všetky moje veci, namaľujeme ťa, dáme ti opätky a budeš ako ja."
"Ale je to podvod." Zastavila ju Courtney.
"Nie je. Len ho donútime zaľúbiť sa do teba. Mamka vždy hovorila, že v láske a vojne je všetko dovolené." Zastala sa ma Abby.
A mala pravdu.

Nastal čas aby sme sa vybrali do skúšobne. Neverili by ste vlastným očiam, ako sa rýchlo podarilo Courtney upraviť a vytvoriť zo seba živú bytosť.
V skúšobni na nás už čakali Matt s Ryanom, ktorý si poklepkával na bicie aby sa trochu do toho dostal.
"Čaute," jednohlasne sme sa pozdravili s Courtney.
"Ahojte," pribehol ku mne Matt, ktorý mi okamžite dal na líce pusu.
Z hrdla sa mi vydral ston, ktorý očividne Courtney nedokázala ignorovať. Z očí mi vykrikovalo zúfalstvo a nevedela som, čo bude ďalej.
Poslednú dobu, čo som sledovala Courtney, ktorá trpela kvôli môjmu bratovi, som pochopila aké to je niekoho ľúbiť. Nikdy som nikoho neľúbila. A ani Matt to nezmení. Nikto to nezmení.
"Tak, čo budeme dneska hrať?" vybehol na mňa Ryan.
No ja som nemala čas a ani štipku sústredenia na dnešný večer. A to ešte dnes musím vypotiť nejakú pesničku na zajtrajšok.
"Mohli by sme začať Teenage Whore." Navrhla Courtney.
Teenage Whore bola jedna z mojich prvých skladieb. Snažila som sa v nej pochopiť, prečo sú niektoré dievčatá také hlúpe aké sú. Vždy som premýšľala nad tým ako sa môžu cítiť ich rodičia, keď zistia, že ich vlastné dcéry predávajú svoje telo za pár prachov. Nenávidela som ich a trvá to dodnes. Ponižujú nás ostatné ženy a vytvárajú ilúzie, že sme len hlúpe sexuálne hračky.
"Zakončíme to Violet. Tá pesnička s nimi robí úplné divy." Podotkol Ryan.
Ani som sa nenazdala a oni zostavili celý plán na dnešný večer.
"Matt," chytila som ho za ruku, "poď so mnou na chvíľku von, potrebujem sa porozprávať."
Nemohla som to už v sebe viac dusiť. Celé toto divadielko. Na čo to bolo dobré? Chcela som len poučiť Erica alebo som naozaj dúfala, že sa časom zamilujem do Matta a budeme žiť šťastne až naveky? Dobre naveky asi nie. A asi ani nie šťastne. Určite nie ak ho naozaj nemilujem.
Otvorila som dvere a vyšla na ulicu. Bola úplne prázdna. Piatok večer a Seattle bol úplne prázdny. Za celý ten môj život som mala možnosť vidieť túto situáciu snáď dvakrát.
Potom som si spomenula, že dnes sa hrá znovu dôležitý hokejový zápas a ostatní dakde fetujú, poprípade sa chystajú na náš dnešný koncert.
"O čom chceš hovoriť?" chytil ma za ruku a pohladil ma po tvári.
Jemne som sa mu vytrhla. Zmätene ma sledoval a čakal čo sa chystám povedať.
"Musíme sa porozprávať. O nás."
V hlave som si pripravovala celý rozhovor. Všetky spôsoby akými by mohol reagovať.
"Mandy? Čo tu robíš?" vytrhol ma z myšlienok známy hlas.
"Eric?" usmiala som sa do tmy.
Postavil sa ku mne bližšie a hneď som mala možnosť ho vidieť.
Bol trochu spotený, mal na sebe modrú bundu s logom Seattlu a v ruke držal svoju vernú hokejku, ktorá dnes určite strelila do brány kopec gólov.
Aj napriek tomu aký bol vyčerpaný, bol jednoducho roztomilý.
"Ako dopadol zápas?"
"Skvele. Znovu sme vyhrali. S Thomasom sa nám v poslednej chvíli podarilo dať gól. Mala si to vidieť."
Pousmiala som sa. Vedela som, že to znovu dokážu. Každý Ericov úspech ma tešil pretože to tešilo jeho.
Chystala som sa mu povedať pár slov, ktorými by som mu zagratulovala keby do mňa nedrgol Matt.
"To je fakt skvelé. Inak môjho priateľa Matta som ti už spomínala." Hneď ako som to vyhŕkla, Matt ma chytil za plecia a privinul si ma k sebe. Cítila som sa akoby som bola nejaký jeho tovar. Akoby sa snažil povedať Ericovi, že som jeho majetok a nech si drží odstup.
Ako feministka som z toho bola zhnusená. No na druhú stranu bol to môj kamarát a viac ma desilo, že sa som sa absolútne nebránila.
"Už sme mali šancu spoznať sa."
"Drž si odstup kámo." Varoval ho Matt.
"Inak čo?" vybehol do neho Eric.
Musela som skočiť medzi nich aby som zabránila ďalšej bitke. Odtlačila som ich od seba a prosebne som sa pozrela na Erica.
"Fajn. Aj tak som už na odchode." Zobral si veci a pobral sa.
Matt ma schmatol a začal ma bozkávať. Videla som ako sa Eric na nás znechutene pozerá. A aj mne bolo zle. A predsa som sa mu nevytrhla. Nechala som ho dotýkať sa ma a bozkávať ma, kým sa Eric pozeral. Hneď ako Eric zabočil a stratil sa za budovou, okamžite som ho odstrčila od seba.
"Šibe ti?" vypľula som.
Pretrela som si pery a pozrela som sa na neho. Tváril sa akoby o nič nešlo.
"Na čo bolo celé toto divadielko dobré?"
"Pretože si moja a vidím ako ten hajzel po tebe ide. Myslí si aký je úžasný a že sa ti páči, ale je na úplnom omyle."
Na omyle si ty kamarát, pomyslela som si.
Nech bol Eric akýkoľvek, nebol to hajzel, ktorý si nevie vážiť baby. Teda tým posledným si nie som istá, ale určite by sa nezachoval tak ako Matt.
"Práve o tom som s tebou chcela hovoriť. Bola by som omnoho radšej keby sme zostali len priateľmi."
"Čo tým myslíš?"
"Myslím, že si zaslúžiš dievča, ktoré ťa bude skutočne ľúbiť." Pohladila som ho po ruke a s ľútosťou v očiach som sa na neho pozrela.
Schmatol ma za ruku a vykrútil mi ju.
"Rozchádzaš sa so mnou?" Ešte pevnejšie mi ju vykrútil a silno ju stlačil.
"Si normálny? Vieš ako to bolí?" zvreskla som po ňom a odtiahla som sa.
"Odpovedz!"
"Áno. Je koniec."
Sotva som to dopovedala, dostala som facku. Poriadne štípala a z očí mi vyhŕklo pár sĺz. Chytila som si líce rukou a neveriacky som sa na neho pozrela.
Neverila som, že toto je môj kamarát. Že toto je chlapec, ktorý si dovoľuje tvrdiť, že ma miluje.
"Prepáč," zašepkal a privinul si ma k sebe. Niečo si potichu šomral a hral sa mi s vlasmi. Nevedela som, čo môžem čakať, a tak som len mlčala.
Z mojich ramien sa mu ruky spustili nižšie. Pleskla som mu po rukách, ale on nereagoval.
"Si len moja a nikto nás nerozdelí. Nikto ani tvoj hlúpy hokejista a dokonca ani ty sama." Zašepkal mi do ucha zvierajúc moje prsia.
Nemohla som to strpieť. Nech to bol ktokoľvek toto nebol môj kamarát Matt.
"Neželám si aby si sa ma dotýkal!" vykríkla som a snažila som sa mu vytrhnúť. Kopala som, kričala som, udierala som do neho päsťami. No on nereagoval. Po líci sa mi spustilo pár sĺz. Pomaly ma odtiahol do tmavej uličky. Snažila som sa kričať, no všetko bolo márne. Pokračovala som v kopaní, no on si nič nevšímal a pokojne si rozopínal opasok. Ako si ho rozopínal podarilo sa mi vytrhnúť sa mu z rúk a utekala som kade ľahšie. Všetko však bolo márne. Mala som ho za pätami. Uštedril mi ďalšiu facku a s plačom som spadla na zem. Pokračoval v sťahovaní nohavíc, keď ho zrazu stiahlo niečo dozadu.
Počula som ako do neho niekto udiera a kričí po ňom. Bola som však natoľko vydesená, že som si sotva uvedomila ako rýchlo mi búši srdce.
"Si v poriadku?" objal ma Eric.
Neodpovedala som mu. Potichu som plakala ďalej.
Sadol si ku mne na zem a ešte pevnejšie ma objal. Zaborila som si hlavu do jeho bundy a potichu som plakala.
"Už je všetko v poriadku som pri tebe." Pohladil ma a vtisol mi bozk do vlasov.
Takto sediac uprostred prázdnej a tmavej ulice sme strávili pár minút. Keď si Eric všimol, že som sa upokojila, pomaly ma zobral späť do skúšobne.
Courtney sa na mňa okamžite vrhla a začala ma objímať. Nevedela som odkiaľ sa to dozvedela. Možno sa ten hajzel vrátil späť a možno jej Eric zavolal hneď ako ma našiel.
"Tak som sa bála. Si v poriadku?"
Mlčky som prikývla. Nič som nehovorila, no jej to stačilo.
"Ďakujem, že si ju našiel." Poďakovala Ericovi a opäť sa otočila ku mne.
"Neverím tomu čo ti ten kretén urobil," nahneval sa Ryan. "Po celý ten čas som si myslel akého mám skvelého kamaráta, pritom je to obyčajný bastard, ktorý si neváži ženy."
Pomaly som si sadla na stoličku a pozerala som sa na kvapky dažďa, ktoré stekali po dverách. Neprítomne sa na ne zazerala pár minút a premýšľala nad všetkým, čo sa mohlo stať ak by ma Eric nezachránil. Potom som si však spomenula na koncert.
"Čo bude s koncertom? Však sa nevráti?" konečne sa mi podarilo prehovoriť. Všetci mohli byť prekvapení, že ma zaujímal koncert. No ja som sa to už snažila predýchať a mala som strach, že sa tam objaví.
"Neboj sa, pôjdem tam s tebou a keby sa tam to prasa ukázalo zmlátim ho tak, že to už nikdy nepoužije." Upokojil ma Eric.
"Prosím vás tvárme sa, že sa nič nestalo." Poprosila som ich.
"Ale stalo. Ten čurák ti mohol poriadne ublížiť keby som nezavolala Erica." Prisadla si ku mne Courtney.
Ach, akoby som to sama nevedela. Mala som ju počúvať už na začiatku keď ma varovala. Ale ani Ryan netušil, čo je Matt zač. Nikto.
"Sústreďme sa už prosím na dnešný koncert."
Všetci ma počúvli a začali všetko pripravovať akoby sa nič nedialo. Ale dialo. Takmer ma znásilnili a práve som prišla o skvelého gitaristu. A na dnešný koncert som sa vážne necítila.
Keď sme všetko doriešili, zobrali sme si všetky naše veci a vybrali sme sa pred klub našou dodávkou. Presnejšie dodávkou Ryanovej mamy.
Za pár minút sme dorazili, a tak som začala vykladať naše veci z dodávky. Možno som vyzerala trošku neprítomne, pretože ku mne pribehol Mike.
"Mandy," skríkol a vrhol sa na mňa. Začal ma objímať akoby ma nevidel jedno tisícročie, a potom ma chytil za plecia a zahľadel sa mi do očí: "Však ti ten hajzel neublížil?"
Existuje snáď na tejto planéte človek, ktorý o tom nič nevie?
"Nechcem o tom hovoriť. Za päť minút mám byť na pódiu nemám čas."
Vytrhla som sa mu a zobrala som si puzdro s mojou gitarou. Videla som ako sa Mike rozbehol za Ericom a začali sa rozprávať. Nemusela som mať supersluch alebo čítať myšlienky aby som vedela, o čom je reč.
Na pódiu už bolo všetko pripravené.
Ryan si vytiahol svoje paličky pre šťastie, Courtney si brnkala na basgitaru a ja som neprítomne zazerala na vedro, ktoré Mike pripravuje pre mňa ako psychickú podporu, fakt vďaka Mike. Koncert ako každý iný. Vlastne nie. Chýbal tu niekto. Niekto, kto vybrnkával otravné gitarové riffy, ktoré sme aj tak všetci milovali. Niekto, kto si vždy pýtal pusu pre šťastie predtým než sa do niečoho pustil.
Teraz je to na tebe, pomyslela som si.
Schmatla som do ruky gitaru a vybrala som sa na pódium. Ľudia zatiaľ ešte len prichádzali a hala bola takmer prázdna. Veď koho by zaujímali otravné predkapely?
Zapojila som si svoju gitaru a Courtney zopakovala to isté. Skontrolovala som mikrofóny a už som len počkala, kedy sa konečne dostavia nejakí ľudia.
Za pár minút sa hala začala napĺňať a ja som vedela, že prišiel čas.
"Som rada, že ste prišli," vykoktala som zo seba, " Sme Hole a toto je jedna z našich prvých skladieb."
Nástroje sa rozozvučali a zaplnili zvukom celú halu. Bola som sústredená na moju gitaru a zozačiatku to vyzeralo tak, že žiadneho iného gitaristu už nepotrebujeme. To sa však zmenilo keď som mala nastúpiť so spevom.
Gitara okamžite vypadla a z hrdla sa mi vydralo nechutné chrapčanie. Zavrela som oči a oprela som sa hlavou o mikrofón. Hudba sa postupne utíšila a ja som sa snažila ignorovať negatívne reakcie davu.
Stála som tam dobrú chvíľu, kým na pódium nevybehol Eric.
"Nechaj to na mňa." Zašepkal mi do ucha a jemne ma odsunul od mikrofónu. "Je tu nejako teplo." Zanadával a vyzliekol si tričko. Tým sa mu úspešne podarilo pritiahnuť pozornosť publika, ktoré si radostne zutekalo radšej kúpiť pivo. Teda aspoň dámsku časť publika.
"Čo keby sme si zaspomínali na jednu vynikajúcu kapelu zo Seattlu? Alice in chains? Hovorí vám to dačo?" a tým trafil klinec po hlavičke. Otočila sa aj druhá časť publika, tá mužská, a pomaly sa začali približovať k pódiu.
Eric pristúpil ku mne a pošepkal mi, ktorú pieseň by rád zahral. Ja som to odovzdala Courtney a Ryanovi, ktorí s tým očividne nemali žiadny problém.
A všetko konečne začalo ako malo. Hala sa opäť zaplavila hudbou tento krát vydarenejšou. Bola som sústredená hlavne na gitaru a nemusela som sa obťažovať vokálmi. Je vážne náročné byť hlavný vocalista a hlavný gitarista a obdivujem každého, kto to dokáže. Znelo to vážne dobre.
Eric držal stojan na mikrofón a triasol hlavou. Bol vážne roztomilý. A zároveň bol pekelne sexy.
Nastalo však nebo keď otvoril ústa a začal spievať.
"I'm the man in the box
buried in my shit
Would you come and save me? Save me..."
Znel úplne božsky. Jeho hlas mi príšerne pripomínal ten Layneov a práve to ma udivovalo.
Všetko to explodovalo v refréne v ktorom si zaspieval aj Ryan.
"Feed my eyes, can you sew them shut?
Jesus Christ, deny your maker
He who tries, will be wasted
Feed my eyes, now you've sewn them shut."

Publikum sme opäť dostali na našu stranu. Každý sa dobre zabával, dokonca aj Mike. Popri hraní som sem tam po ňom hodila očkom a vyzeralo to, že sa celkom dobre baví.
Bola som veľmi rada, že nám Eric pomohol. Bez neho by som dnešok asi nezvládla...

 


Komentáře

1 Faint Faint | Web | 15. listopadu 2013 v 22:07 | Reagovat

Úžasná súhra slov! Neskutočné podanie. Je vidieť, že tam dávaš kúsok zo seba. Myšlienky, piesne to všetko :)
Mandy je skvelá a ERIC! oo ERIC! si mi spôsobila infart. Teraz nebudem spať! Ale ako vždy, aj teraz si ma inšpirovala a totálne dokonale sa to čítalo s pustenou Nirvanou :3
Veľký potlesk! :D A Peťo...ty úchyle! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama