Kapitola ôsma: Hákovanie protivníka

26. srpna 2013 v 22:26 | Sappy |  Srdce na ľade

Kapitola ôsma: Hákovanie protivníka

Po dlhej dobe niečo pridávam, avšak znovu len poviedku... nemám iné nápady som vôbec rada, že som mala nápady na poviedku...To viete za chvíľu je tu škola a navyše mám aj také súkromné problémy, nebudem to tu riešiť...Každopádne dúfam, že si túto kapitolku vychutnáte ako som si ju vychutnávala ja keď som ju písala :D :)


"Courtney počkaj!" vykríkla som bez dychu. V nohách som cítila pálivú bolesť a v boku ma poriadne pichalo. Nebežala som snáď celú večnosť, a tak ma dokázala poraziť aj takáto malá diaľka.
Zastala som a oprela som sa o moje stehná. Snažila som sa nabrať dych.
Courtney tiež zastala. Stála otočená chrbtom. Asi počula moje dychčanie a dala mi pár minút aby som sa upokojila. "Prečo si to urobila? Vieš ako tým ublížiš Ericovi?" prehovorila nakoniec.
Konečne som sa rovno postavila a pozrela som sa Courtney do tváre. Kučeravé blond vlasy jej padali do očí a ona si ich jemne odhrnula. Pripadala mi vážne smutná.
Zmätene som na ňu zazerala až som sa nakoniec odhodlala prehovoriť: "Čo myslíš tým ako ublížim Ericovi? Eric je len kamarát a on si to dobre uvedomuje. Všetko čo k nemu cítim je čisto kamarátske. A navyše on má Samanthu ak si si nevšimla."
Sadla som si na chodník. Nevnímala som ľudí, ktorí sa okolo nás hnali. Ani oni nemali čas všímať si nás.
Courtney hodila tašku na zem a prisadla si ku mne. "Očividne si nikto neuvedomuje či je len kamarát." Po každom slove strácala hlas. Oprela si hlavu o dlane a nemo sledovala autá.
"Prečo ťa to tak hnevá?"
"Ľúbiš ho?" potichu zašepkala.
Zaskočila ma jej otázka. Popravde Matt sa mi vždy trošku páčil. Možno dokonca viac než trošku. Poznali sme sa už pár rokov a čím dlhšie som ho poznala, tým viac ma priťahoval. Vždy som mala rada drsných a zlých chlapcov. Pre ostatných mohli vystavovať akési nebezpečenstvo, ale ja som si vždy priala mať vzťah v ktorom by sme boli obaja tak trochu rebelmi. Počúvali by sme spolu hudbu, vášnivo sa bozkávali, celé dni nevychádzali z postele a keby sme aj vyšli, vyviedli by sme niečo za čo by sme sa mohli dostať do väzby. Živila by nás len naša láska. A možno ešte heroín. Jednoducho, vždy som túžila mať svojho Sida.
Ale ak sa mám sama seba spýtať či ho naozaj ľúbim, tak odpoveď nepoznám. Ako môžem vedieť odpovedať na otázku, ktorú nepoznám?
Z myšlienok ma vytrhla nervózna Courtney, ktorá do mňa štuchala. Asi som bola peknú chvíľu mimo a ona stále čakala na svoju odpoveď.
"Neviem." Šepla som.
Courtney sa mi zahľadela hlboko do očí a ja som v nich uvidela bolesť. Bolesť, ktorú spôsobovala láska. Presnejšie neopätovaná láska.
"Mandy," jemne ma chytila za plece a všimla som si ako sa jej v očiach zaligotala slza, "chodila som už s veľa chlapcami a ty to dobre vieš. Nahovárala som si ako ich veľmi ľúbim, ale v skutočnosti sa mi len páčili. Vďaka tvojmu bratovi som až spoznala to čo som tak dlho hľadala. Nebuď aj ty s niekým, koho skutočne neľúbiš."
Zahľadela som sa do zeme. Mala pravdu. Matta mám rada, ale že by som ho ľúbila tak to sa asi povedať nedá.
Na nos mi dopadla ľadová dažďová kvapka. S Courtney sme sa obe zahľadeli na oblohu. Takéto počasie je pre Seattle úplne bežné. Ľudia nevyjdú z domu bez dáždnika alebo pršiplášťa. Vždy ma hnevalo, keď sa skrývali pred dažďom. Milujem dážď a milujem toto mesto. Nevymenila by som to tu za nič na svete.
"Nemôžem ísť ku vám? Lindsay sa vrátila domov a nemám chuť počúvať aká som neschopná."
Lindsay je staršia sestra Courtney, ktorá študuje medicínu na Harvarde. Nemusím teda vysvetľovať, že rodičia Courtney ju radi porovnávajú so svojou sestrou. Doma snáď nepočuje nič iné iba vety typu: Prečo nemôžeš byť ako Lindsay? Prečo sa nemôžeš viac učiť? Hudba? Myslíš že ťa to uživí? Pozri sa na Lindsay, tá vie čo je pre ňu správne!
Mohla by som povedať, že Courtney svoju sestru priam nenávidí. Závidí Lindsay jej inteligenciu a fotografickú pamäť. Dokonca jej závidí aj ako vyzerá. A to vyzerajú snáď úplne rovnako.
Ako sme sa blížili k nášmu domu, v duchu som si priala aby sme sa nestretli s Mikeom. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa moje prianie splní, až kým Courtney neotvorila dvere. Vyrútil sa z nich Mike a narazil do Courtney.
Obaja na seba potichu hľadeli. Uprene na seba pozerali a nevnímali realitu. Pripadalo mi to ako vystrihnuté z nejakého romantického filmu.
"Courtney," vzdychol Mike, " potrebujem s tebou hovoriť."
Courtney chvíľu hltala každé jeho slovo.
"Nemám s tebou o čom hovoriť." Vbehla do domu a ja som bežala za ňou.
Čo robil ďalej Mike ma akosi nezaujímalo.
Courtney sa oprela o dvere. Chytila sa za hlavu a pomaly si kľakla. Pripomínala mi tak trochu mňa, keď som prvýkrát videla Erica len v uteráku.
"Myslím, že medzi vami prebehla iskra." Kľakla som si ku nej a usmiala som sa na ňu.
Courtney neodpovedala. Vybehla po schodoch a okamžite sa vrútila do mojej izby. Pustila prvé cédečko, ktoré chytila do ruky. Schmatla môj vankúš a zaborila si do neho tvár. Nevedela som či len premýšľa alebo aj plače. Nikdy som nevidela Courtney takúto zraniteľnú.
Viac ako hodinu sme spolu neprehovorili. Neprišlo mi vhodné rozprávať o čomkoľvek, čo sa mi práve prebehlo hlavou.
Chcela som zostať pri nej, ale moje plány narušil zvonček pri dverách. Zišla som ku dverám a pozerala som sa cez okno. Keďže som nikoho nevidela, chcela som sa vrátiť späť za Courtney. Zvonček však zvonil ďalej. Otvorila som dvere a zostala som prekvapene stáť.
Vo dverách stála pomerne vysoká blondína, s vlnitými vlasmi. Plné pery zvýrazňoval prenikavý červený rúž. Mala nesmierne nádherné mihalnice, ktoré takmer vyzerali ako umelé.
Oblečené mala biele šaty, ktoré poukazovali na jej postavu. Stavím sa, že jej ju závidela kopa dievčat.
Mala som strach, že predo mnou stojí nejaká zvláštna verzia Courtney.
"Ahoj. Ty budeš Mandy však?" spýtala sa ma. Hlas mala o niečo tenší než Courtney. "Neviem či si na mňa ešte spomínaš Mandy, som Lindsay."
Bola by som asi najskôr hlúpa ak by som dokázala zabudnúť na niekoho ako je Lindsay. Vždy som však zabúdala na to, ako sa s Courtney na seba veľmi podobajú, tým pádom som sa preľakla vždy keď som ju uvidela.
Keby ste ju videli, istotne by ste si pomysleli, že to je Courtney. Akurát nejaká zvláštna Courtney. Lindsay bola vždy jej pravým opakom.
Zatiaľ čo Courtney bola vždy to drzé, nevychované a manipulatívne dievča, ktoré sa nikdy neučilo, Lindsay bola jej starostlivá, milá, empatická a inteligentná verzia. Keby Lindsay nemala 21, asi by som si myslela, že sú dvojičky.
"Ahoj Lindsay, rada ťa znovu vidím. Prišla si po Courtney?"
Lindsay prikývla. Práve sa chystala vojsť dnu, keď sa domov vracal Mike. Zostal stáť ako obarený a nedalo sa prehliadnuť ako na ňu vypuľuje oči.
"Courtney," očarene ju oslovil, "ako je možné, že som si nikdy nevšimol aká si krásna?"
Nemohla som dusiť smiech v sebe, a tak som sa začala smiať do popuku. Mike sa na mňa neuveriteľne škaredo pozrel, tak som mu musela vysvetliť, čo je vo veci: "Mike, toto nie je Courtney."
"Lindsay." Predstavila sa s úškrnom a podala mu ruku.
Mike zo seba sotva vykoktal svoje meno.
Ja som sa vybrala hore po Courtney. Courtney však v mojej izbe nebola. Vrátila som sa späť do obývačky.
Lindsay a Mike spolu sedeli na pohovke a celkom dobre sa zabávali.
"Ty tu čo robíš?" Courtney odpútala moju pozornosť od nich a naštvane sa vrhla do obývačky.
"Chcela som vidieť moju malú sestričku."
Courtney na ňu nechutne zízala a jej pohľad zjavne hovoril, že Courtney nemá záujem vidieť svoju staršiu sestru.
"Vy nie ste dvojičky?" vyhŕkol Mike.
Courtney a Lindsay si vymenili unavené pohľady a jednohlasne mu odpovedali: "Nie."
"Ja nemám chuť ťa vidieť." Courtney sa vrátila späť do nedokončeného rozhovoru.
Lindsay sa smutne zapozerala do dlážky. Prišlo mi ju trochu ľúto a navyše pripomínala mi Jennifer. Mám na mysli to, ako ju Courtney odmietala.
"Pôjdeme domov a pozhovárame sa." Lindsay vytiahla z kabelky sveter a snažila sa doň zababušiť Courtney. Vyzeralo to akoby sa hrala na jej mamu.
Courtney sa jej však vytrhla a bez pozdravu vyšla von.
"Dobrú noc." Vzdychla si Lindsay a chcela sa vybrať za Courtney.
"Uvidíme sa?" spýtal sa Mike.
Lindsay sa len tajomne usmiala a vybrala sa za sestrou.
Sledovala som Mikea. Bola som z neho tak trošku znechutená. A ktovie ako sa mohla cítiť Courtney. Keď uvidel Lindsay, okamžite som mala pocit, že meno Jane mu už absolútne nič nehovorí.
"Nevedel som, že Courtney má sestru."
Mykla som plecom. Nevedela som, čo iné sa na to dá odpovedať. Mikea som ešte nikdy predtým nevidela takéhoto. Pripadal mi až priveľmi zaujatý Lindsay. Čo nebolo dobré pre Courtney. Vlastne pre nikoho. Lindsay má 21 a Mike má 18. Ja teda moc nie som nadšená zo slov: Vek je len číslo. Nie je medzi nimi priveľký vekový rozdiel, ale prečo si nemôže nájsť dievča vo svojom veku?
Možno mi ani nevadil ten vekový rozdiel tak, ako to, že Courtney bude ešte viac zničená ak by sa Mike zamiloval do jej sestry. Možno by aj ušla z domu, ktovie.
Prestala som už nad tým premýšľať. Bola som zo všetkých tých vzťahov hrozne unavená. A to doslova. Vošla som do mojej izby. Podľa hodiniek bolo len 21 hodín. Ja som však bola taká vyčerpaná, že som sa hodila na posteľ vedľa spiacej Sophi a ihneď som zaspala aj ja.

Cez žalúzie prenikali dnu slnečné lúče. Jemne ma šteklili na tvári, a tak som sa prebudila. Nebola som na slnečné lúče zvyknutá, keďže v Seattli neustále pršalo. Posadila som sa na posteľ a pomaly som sa natiahla. Keď som absolvovala ranné naťahovanie, obliekla som sa do županu a obula som si papuče. Zišla som dolu po schodoch a namierila som si to do kuchyne.
"Dobré ránko," usmiala sa na mňa Jennifer. Stála za sporákom a niečo varila. Celá kuchyňa fantasticky rozvoniavala.
"Dobré," opätovala som jej pozdrav. Sadla som si za stôl.
Otec zaneprázdnene čítal Seattle Times. Bol to jeho každodenný rituál.
Abby s Mikeom viedli diskusiu o víťazstve Nadala nad Djokovicom. Abbyn obľúbený tenista bol práve Nadal, zatiaľ čo Mikeov naopak Djokovic. Preto si určite viete predstaviť ako ich konverzácia mohla vyzerať.
Jennifer za nami prišla do jedálne a položila predo mňa tanier s omeletou a pohár čaju. "Potrebujem s tebou niečo poriešiť."
Pošúchala som si zalepené oči a pozrela som na ňu.
Jennifer si sadla vedľa mňa a položila predo mňa nejaký leták. Nebol to len taký leták. Bol to leták v ktorom boli písané veci ohľadom pripravovania svadieb.
"Ešte stále zvažujem možnosť, že by svadba mohla byť niekde inde ako tu. Veľmi by som chcela aby si mi pomohla so svadbou. A chcela som ísť poobede s tebou a Abby vybrať svadobné šaty."
Všetku svoju pozornosť som venovala každému jednému slovu, ktoré vyslovila. Ešte stále som bola dosť rozospatá a komunikácia ma stála veľa úsilia.
"Prečo nechceš aby bola svadba tu v Seattli? Podľa mňa je Seattle najdokonalejšie mesto na svete. Viem, že tu veľa prší, ale možno by nám vyšlo počasie. A máme prekrásnu záhradu." Navrhla som a chlipla som si dúšok čaju.
Jennifer zvažovala moju odpoveď a nakoniec prikývla. Šanca, že by nám vyšlo neupršané počasie bola veľmi malá, avšak keby sa svadba počas dažďu presunula dnu, tak by to nebol najväčší problém.
"Zlato, dobrá správa. Nemusíme prerábať svadobné oznámenia."
Otec položil noviny na stôl a pozrel sa na Jennifer. "Teší ma, že ich nemusíme prerábať pár dní pred svadbou."
"A inak dnes ideme vybrať tortu a s Mikeom si pôjdete vybrať obleky."
Mike s otcom sa na seba otrávene pozreli.
Jennifer mala všetko pekne zorganizované. Možno to bude aj vďaka Abby, ktorá jej so všetkým veľmi rada pomáhala. Vždy chcela byť družičkou, ale nikdy mala šancu. Teraz ju však má a ničím si ju nenechá prekaziť.
Zatiaľ čo otec s Mikeom neboli nadšení svojou dnešnou bojovou úlohou, ja som sa na nich poriadne zabávala. Ale aj to len do doby, kým som si neuvedomila, že aj ja potrebujem nejaké šaty. Nakupovanie som mala celkom rada, ale teraz mi to nevyhovovalo. Šetrila som si peniaze na novú gitaru a nemohla som si dovoliť kúpiť si za ne šaty.
"Ja dnes pripravím plán ako bude vyzerať naša záhrada. A Jenn, mala by si zavolať tomu kvetinárovi." Pripomenula jej Abby.
Naše raňajky sa zo dňa na deň menili na spoločné ráno strávené plánovaním svadobného ošiaľu.
Zobrala som do ruky noviny, ktoré otec položil na stôl. Prelistovala som pár nudných strán, až som sa nakoniec zastavila pri športe. Do očí mi udrel obrovský titulok.

Seattle ukázal Tacome, kto je tu doma


Juniori z tímu Seattle Thunderhawks včera konečne zlomili kliatbu prehier proti Tacoma Sabercats, so stavom 3:2. Stretnutie sa po celých 60 minút vyvíjalo celkom zaujímavo. Už počas prvých sekúnd sa na bránu domácich rútili dvaja hráči Tacomy, ktorí však pri svojom prvom pokuse o gól neuspeli. Zozačiatku boli aktívnejší hostia. Domáci museli pritvrdiť aby sa ich výkonu vyrovnali. Podarilo sa im to, keď v 5. minúte kapitán Eric Campbell zabodoval za asistencie Thomasa Johnsona. Komplikácie pre domácich nastali začiatkom druhej tretiny, keď Campbell zahákoval Cartera, a tak vybojoval pre Tacomu dvojminútovú presilovku. Tacoma ukázala, že sa nebojí presilovku využiť a vyrovnala stav na 1:1. Zvyšok druhej tretiny boli aktívnejší hostia, ktorí strelili na bránku trinásťkrát, avšak neúspešne. Do tretej tretiny vstúpili lepšie a okamžite ovládli ľad. Šťastie sa však usmialo na Seattle, a tak skórovali v 42.minúte. Hostia sa nenechali zastrašiť a z piatich striel sa podarilo brankárovi Andersonovi jednu prepustiť. V 57. minúte Murray odišiel na trestnú lavicu potom, čo spôsobil nepekný zákrok na Marcovi Williamsovi. Seattle tak mal šancu skórovať v presilovke, avšak táto šanca nebola využitá. V neuveriteľných posledných piatich sekundách sa podarilo Campbellovi skórovať čím zabezpečil pre Seattle zaslúžené víťazstvo. Campbell sa tak preukázal ako bezkonkurenčne vynikajúci hokejista. Počas stretnutia skóroval dvakrát a pri góle Johnsona asistoval. V mene celej redakcie ďakujeme našim chlapcom, že sa konečne prebrali a ukázali ako sa hrá hokej.

Dočítala som posledný riadok a položila som prázdnu šálku čaju na stôl. Ak si Eric prečítal tento článok, tak od dnešného dňa bude chodiť so zdvihnutým nosom dohora.
Hneď potom, čo som sa upravila, schmatla som tašku a išla som do školy. Po ceste som stretla Courtney. Pod očami mala obrovské kruhy a mala v nich neprítomný výraz.
"Courtney si v poriadku?"
Keby som nepoznala moju najlepšiu kamarátku, asi by som si najskôr myslela, že ma napadol nejaký zombie.
Courtney si rukou prehrabla strapaté vlasy a pozrela sa na mňa.
"Ja som aj chcela spať, ale musela som počúvať reči o tom, aká je Lindsay úžasná a ja som neschopné lenivé stvorenie, ktoré sa na univerzitu so svojimi známkami nikdy nedostane a už vôbec sa nedostanem na Harvard ako moja úžasná sestrička."
Musela som uznať, že Courtney sa nikdy neučila na áčka. Ale nebol to dôvod aby do nej jej rodičia mali právo hučať aká je neschopná.
Nevedela som jej nič nepovedať a rozhodne som sa nechcela rozprávať o tom, čo je u nás doma. Courtney mala svoje problémy a ja som jej s nimi nijako pomôcť nedokázala.
Vošli sme do školy a ihneď som zamierila k mojej skrinke. Hodila som tašku na lavičku a prehrabávala som sa v učebniciach.
"Ahoj." Pozdravil ma Eric potom, čo mi zatvoril dvierka na skrinke. Na sebe mal oblečené biele tričko, ktoré mu dokonalo zobrazovalo obrysy jeho tela a čierne rifle. Ako vždy vyzeral dokonalo a nejedno dievča by vraždilo len preto, aby sa na ňu pozrel.
"Ahoj." Usmiala som. Nemala som inú možnosť, keď ma už takto donútil pozerať sa na neho. "Čítal si dnes Seattle times? Opísali ťa ako nejakého poloboha, ktorý zachránil celý zápas."
Eric sa na mňa prekvapene pozrel a jednou rukou sa oprel o moju skrinku, tým pádom si ma pritlačil na hruď. Mohla som tak cítiť tlkot jeho srdca, ktorý mi pripadal rovnako zrýchlený ako ten môj. Voňal tak dokonalo, ak by nebol pri mne asi by som omdlela.
"A nemáš chuť ísť dnes s polobohom na večeru?"
Roztápala som sa v jeho dokonalých modrých očiach. Vždy som mala slabosť pre modré oči.
"Mám to brať ako pozvanie na rande?" vydýchla som. Kolená sa mi podlamovali a v brušku som cítila jemné šteklenie. Nechápala som, čo sa so mnou dialo. Ešte pri žiadnom chlapcovi som sa takto necítila. Ešte nikdy som nebola pri rozhovore s ním takáto nervózna.
"No, možno." Zašepkal mi do ucha. Mala som pocit, že som v tom momente zomrela a predo mnou stál nejaký dokonalý anjel.
Vráť sa do reality Mandy. On sa s tebou len hrá. Oplať mu to. Pomyslela som si. Doteraz sa so mnou hral len on, teraz som však na rade ja.
"Nemôžem. Mám už na dnes plány s mojím priateľom." Zašepkala som mu do ucha a jemne som ho od seba odstrčila.
Zaskočene sa na mňa pozrel. Asi nemohol uveriť tomu, čo počul. "Čože? S kým? Poznám ho? A odkedy spolu chodíte?"
Otočila som sa mu chrbtom a zahryzla som si do pery. Konečne som ho mala tam, kde som ho mať chcela. Obrátila som sa späť ku nemu a zahľadela som sa mu do tváre.
"Hej poznáš ho. Chodím totiž s Mattom."
Zmätene na mňa pozrel. Ach áno chalan, ktorý je populárny ako Eric určite nebude poznať mojich kamarátov.
"Ten chalan čo si sa s ním minulý týždeň pobil."
"Keby som vedel, že sa ti páčia takí poserovia, mohol som sa na nich pokojne zahrať." Zamrmlal a pozrel sa mimo mojej tváre.
Nechápala som o čo mu ide. Chodí s iným dievčaťom a aj tak balí mňa. Dokonca aj potom, čo sme sa dohodli, že budeme len priatelia a nič viac. Stavila by som sa, že sa ma len pokúša vyprovokovať. Tak prečo neskúsiť bojovať proti nemu s jeho vlastnými zbraňami?
Otočila som sa a odišla som ku Mattovej skrinke. Hneď ako ma uvidel rozžiarili sa mu oči.
Pobozkala som ho a on sa na mňa zaskočene pozrel. Určite si pre mňa na dnes prichystal ospravedlnenie, ktoré by vysvetlilo jeho včerajšie správanie. Ale mňa to nezaujímalo. Keď pochopil, že nie je za čo sa ospravedlňovať, zobral si veci a chytil ma za ruku. A ja som si po celý ten čas vychutnávala Erica, ktorý už musel peniť od žiarlivosti. Ach Eric, aké je to napiť sa z vlastnej čaše?




 


Komentáře

1 Faint Faint | Web | 27. srpna 2013 v 10:58 | Reagovat

Uuu aa aww :3 Eric...
Okej :D Dokonalý Eric, dokonalá tá posledná veta, dokonalá kapitola!
Čítala som to už včera, teoreticky neviem asi bolo už dnes :DD Ale na mobile sa sprosto píše..Síce som to už čosi píasala, ale nie veľa.
No si zlá :D Ale to je v pohode vraciaš mi to :D a zrejme ešte budeš  zase...
Čo sa týka Mikea posral si to u mňa a dosť :D Myslela som, že je iný...A Courtney..už sme sa o nej bavili :) Takže sa budem tešiť na dalšiu kapitolu a zatiaľ slintať nad Ericom :33

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama