Kapitola štvrtá: Budeme hrať presilovku

7. července 2013 v 22:58 | Sappy |  Srdce na ľade

Kapitola štvrtá: Budeme hrať presilovku

Takže tu je konečne ďalšia kapitola :) Musíme uznať že to dosť kazím :D najskôr som začala s nenormálne krátkymi kapitolami a teraz BUM :D takmer 3000 slov :D dúfam, že vás to neodradí..začína sa nám všetko poriadne zamotávať a ja si dosť vychutnávam, že nemôžete vedieť čo bude ďalej MUAHAHA :D Túto kapitolu chcem jednoznačne venovať Faint,Niki a Slávke, ktoré majú túto poviedku veľmi radi a vždy sa tešia na ďalšiu kapitolu :)



Vždy som vedela, že hokejisti sú arogantní. Teda aspoň väčšina. A vedela som, že by mohli mať koľko dievčat by len chceli. Ale nečakala som, že hneď na prvom rande- ak sa to teda dá tak nazvať- sa už bozkávajú s dievčatami (alebo ako tomu ja rada hovorím so svojou korisťou). Vždy keď som nahnevaná, smutná, šťastná venujem sa hudbe. Teda hra na gitaru ma dokáže zabaviť aj na šesť hodín. Tento krát to nebolo inak. Sedela som vo svojej izbe, ktorá bola zavretá. Chcela som mať pokoj od každého. Hlavne od môjho nenormálne šťastného otca, ktorý bol ako vymenený. Ja som sa však nedokázala tešiť s ním. Snažila som sa zložiť nejakú pesničku. To je snáď jediný dôvod, prečo som šťastná keď mi niekto ublíži - vždy z toho vznikne nejaká pesnička. Ľudia mi tým pádom nedokážu uškodiť. Zapisovala som si do notesu akordy keď sa zrazu pootvorili dvere.
"Dobrý večer." Vyskočila Courtney spoza dverí.
"Čau." Venovala som jej jedno slovo a znovu som sa zaneprázdnene pozrela do svojho notesu. Niečo mi na tej pesničke vadilo. "Vieš vôbec koľko je hodín?" stále som bola zaneprázdnená pozeraním do notesu.
"Hej. Je deväť hodín večer."
"Veď práve."
"No lenže slečna textárka nedvíha telefón. A ja tu dneska spím."
"To si sa pýtala alebo mi to oznamuješ?"
"Oznamujem. Nemám doma rodičov pretože museli niekam odísť. Nejako ma to nezaujíma." Mykla plecom Courtney. "Keďže si taká podráždená tak budem hádať, že tvoje randevu nevyšlo."
Musela som sa zasmiať na francúzskom prízvuku, ktorý použila. "Ako sa to vezme." Zamrmlala som a položila gitaru vedľa seba na posteľ. "Najprv bol hrozne sladký. Ochraňoval ma keď sa ma snažil baliť jeho kamoš."
Courtney ma neustále prerušovala ako to bolo u nej vo zvyku: " Veď to je dobré nie?"
"No lenže," zahryzla som si do pery, "on ma potom pobozkal a ja som ho od seba odstrčila." Prižmúrila som oči. Bála som sa jej reakcie. Niečo vo mne vedelo, že to bola totálna kravina.
Courtney na mňa vypúlila oči a následne sa buchla po čele. "Ty si taká sprostá koza, ach!"
Rozleteli sa dvere a v nich stála moja sestra. "Vy tu máte babskú jazdu a mňa ste nezavolali?"
"Tvoja sestra je taká sprostá!"
"To je mi novinka! Čo si zase spravila?" Sarkasticky zašomrala Abby.
Hodila som na ňu vražedný pohľad. Nezmohla som sa však ani na slovo.
"Vieš čo urobila? Ja ti to poviem. Pobozkal ju Eric Campbell, ktorého chce snáď každá baba u nás na škole a vieš čo urobila tvoja sestrička? Odstrčila ho!"
"Počkaj Courtney, ty myslíš toho Erica, čo hrá v našom hokejovom tíme?" spýtala sa Abby.
Courtney prikývla a Abby sa otočila ku mne: "Ježiš ty si teda iná krava."
"Lenže mne sa takí chlapci nepáčia! Nemám rada chalanov, čo si myslia, že môžu mať každú babu." Vykríkla som po nich. Nemala som chuť ani čas na vzťahy. Chcela som sa sústrediť hlavne na hudbu a môj sen. Ja som môj sen brala vážnejšie než Courtney.
"Nehovor mi, že ťa ani trošku nepriťahuje." Courtney nadvihla obočie a čakala na moju odpoveď. "Samozrejme, že sa mi páči. A hrozne. Bola som v šatniach, keď sa sprchoval. A on prišiel za mnou keď mal na sebe len uterák," obe sa na mňa pozerali s otvorenými ústami, ale ja som len mykla plecom, "ale to že ma priťahuje fyzicky pre mňa nič neznamená."
Tú časť ako som nemohla rozdýchať jeho dokonalé telo som radšej vynechala. Ešte by si to vysvetlili tak, že predsa len o neho stojím a to nie je pravda. Nemám čas na chlapcov a nedovolím im zničiť moje sny.
Abby s Courtney sa pozreli na seba a prevrátili očami. "Typická Mandy." Zasmiala sa Courtney.
"To hej. Typická Mandy, ktorá urobila na otcových zásnubách scénu," pripomenula Abby, "otec s ňou neprehovoril ani slovo."
" A na čo by sa mal so mnou rozprávať? Šťastne si plánuje svoju budúcnosť aj bezo mňa." Hodila som po Abby vankúšom.
"Teraz sa neurážaj na mňa za svoje chyby dobre?" Abby chytila vankúš a začala ma s ním búchať po hlave.
S otvorenými ústami som na ňu pozerala a potom som jej úder opätovala.
"Vankúšová vojna!" Vykríkla Courtney a začala po nás hádzať vankúše ako divá.
Nedokázala som sa ubrániť smiechu. Courtney a Abby boli pre mňa vždy liekom na smútok. Nerada som s niekým riešila moju premenlivú náladu a hlavne moje depresie, ale keď tieto dve na to prišli, bez dobrej nálady sa nikto nezaobišiel. Búchala som ich s vankúšmi až vo vzduchu lietali pierka.
"Ste normálne?! Viete koľko je hodín? Ja mám zajtra dôležitý koncert a vy tu takto vykrikujete," nadával Mike, ktorý nahnevane vošiel dnu.
"Vypadni Mike!" Zrevala po ňom Courtney a šľahla po ňom vankúšom.
Ani sama netuším ako sa nám podarilo zaspať po tejto búrlivej noci.

Zobudil ma tón budíka. So zalepenými očami som sa chcela pozrieť na hodinky, ale prerušila ma Abby, ktorá mi nedala pokoj celú noc.
"Netlač sa na mňa!" Podráždene som po nej zhúkla a odsotila ju odo mňa. Chytila som sa za hlavu a pozrela som sa na hodinky. Bolo sedem hodín. To ma prebudilo lepšie ako ranná káva a začala som jemne triasť Courtney. "Courtney vstávaj."
"Mhm, ešte chvíľku mami."
Prevrátila som očami a zhodila som ju z postele.
"Čo robíš si normálna?"
Nedokázala som sa prestať smiať na jej reakcii. "Mali by sme ísť do školy nemyslíš?"
"Ja nemyslím, bolí to." Zamrmlala Courtney a začala sa obliekať.
Zatiaľ čo ja som na seba "hodila" svoje tričko s Melvins a šortky, Courtney ležala v mojom šatníku a spala. "Courtney toto nemyslíš vážne!" Chytila som ju za ruky a začala som ju ťahať zo šatníka. "Nechaj ma!" Zahundrala na mňa.
"Ako ty chceš," dvihla som obočie a skrížila som si ruky, "Mike!"
Môj brat sa objavil vo dverách ako riadená strela: "Čo je horí?"
"Potrebujem aby si mi pomohol s Courtney." Ukázala som na ňu. Nevyzerala akoby sme sa v noci len rozprávali. Chvíľku som váhala či niekedy v noci neušla cez okno a nešla na nejaký žúr.
Mike prevrátil očami a niečo zašepkal prispatej Abby, ktorá sa hneď rozutekala do kúpeľne. Potom pristúpil k šatníku a zobral Courtney - ktorá spala ako anjelik - na ruky ako to býva pri novomanželoch. Vtrhol do kúpeľne a hodil Courtney do vane plnej vody.
Tá okamžite vyskočila z vody: "Ja ťa zabijem!" zúrivo vykríkla a začala ho naháňať po celej izbe.
My s Abby sme sa len smiali a pozerali na nich. Nakoniec som celú mokrú Courtney jemne chytila za plece: "Tak sprchu máš za sebou už by bolo na čase sa obliecť a ísť do školy."
Zúrivo sa pozrela na Mikea a konečne sa vybrala ku svojmu kufru. Obliekla si šortky a tričko Linkin park, zviazala si vlasy do drdolu a schmatla svoju tašku s logom Mudhoney.
Cestou do školy som sa na ňu usmievala ako to zvyčajne ona robí, keď sa chce niečo spýtať o Ericovi. "Čo je?" Nervózne sa na mňa pozrela.
"Ale nič. Ja len, že to bolo celkom roztomilé ako ťa Mike držal v náručí a ty si spala."
"Budem hádať tvoj nápad však?" Zahryzla som si do pery a snažila som sa nesmiať. Nemohla som si pomôcť, ale predstava, že by spolu chodili môj brat a moja najlepšia kamarátka sa mi celkom pozdávala. Mala som pocit, že sa na mňa urazila, ale stálo za to. Zvyšok cesty bolo ticho a ja som premýšľala nad Ericom. Čo ak majú pravdu a ja som naozaj urobila chybu? Niekedy som mala pocit, že som rovnaká ako ostatní len sa snažím hrať na niečo iné. Ten pocit ma úplne zožieral.

Vošli sme do školy a zamierili ku skrinkám. Moja skrinka nebola ďaleko od tej Ericovej a ja som si nedokázala pomôcť a stále som sa musela pozerať smerom k jeho skrinke. Niečo vo mne ho túžilo vidieť. Aby som nebola nápadná pre Courtney, hrabala som sa v skrinke a tvárila som sa, že niečo hľadám.
Keď sa konečne objavil, rozžiarili sa mi oči.
To čo som uvidela potom až také úžasné nebolo.
Mieril ku svojej skrinke so Samanthou. Sladko sa na ňu usmieval a ja som už tušila čo to znamená.
Tá mrcha, pomyslela som si.
"To je ale úbožiak." Nahnevane zanadávala aj Courtney.
Ja som ju nedokázala vnímať.
Jemne jej vtisol na líce bozk na rozlúčku a vo mne sa nazbieralo toľko jedu. Stavím sa, že aj ten najjedovatejší had by zomrel keby som ho pohrýzla.
"Ale, ale koho to tu máme?" Zabuchla som mu dvierka na skrinke a on sa na mňa zmätene pozrel. "Už si si za mňa našiel náhradu?"
"Neviem o čom hovoríš," stále bol zmätený.
"O hentej narkomanke, ktorú si tu pred malou chvíľkou bozkával."
"Tebe môže byť úplne ukradnuté čo ja robím. Alebo nebodaj žiarliš?" Nadvihol obočie a frajersky si ma premeral pohľadom.
"Hah, ja veľmi dobre viem o čo ti ide. Myslíš si, že teraz sa začneš venovať ostatným dievčatám a ja začnem žiarliť. Aké úbohé." Pohŕdavo som sa na neho pozrela.
"Ty si už svoju šancu premárnila. A láskavo nenadávaj môjmu dievčati, že je narkomanka. Zober si svoju kamošku a choďte podpaľovať kostoly." Očividne narážal na to, že metalisti vraj podpaľujú kostoly. Trošku úbohá urážka. Nepoznám ani jedného metalistu, čo by to robil.
"Melvins a Mudhoney je grunge ty inteligent. To by si vedel keby si nepočúval Justina Biebera." Zasyčala po ňom Courtney. Popravde som si ani nevšimla kedy sa pridala ku nám.
"Nie som ty." Vrátil jej úder.
"Neurážaj Courtney!" vyskočila som mu na chrbát a začala som ho búchať po hlave.
Snažil sa ma zhodiť dole, ale ja som sa nenechala.
Búchala som ho po chrbte a kopala som doňho. Neviem čo to do mňa vošlo. Vždy som bola drzá a rada som sa bila, ale to, že som si trúfala biť sa s hokejistom ma trochu prekvapilo.
"Hej, hej čo sa to tu deje?" Otočila som sa a uvidela som Matta s Ryanom.
Eric ma konečne zhodil a ja som si pri páde udrela koleno.
"Si v poriadku?" Spýtal sa ma Eric. Teda na to, že je sukničkár sa mi zdal starostlivý. Zahľadel sa mi do očí a videla som, že ho to všetko mrzí. Chcel ma chytiť za ruku a pomôcť mi vstať, keď ho zrazu niekto sotil. Ten niekto nebol nik iný než Matt.
"Tak ty ju zhodíš na zem a ešte si dovolíš spýtať sa či je v poriadku? Chorý hajzel!" Znovu doňho sotil.
"Hej o čo ti ide človeče?" Pohŕdavo sa naňho pozrel Eric, ktorý ho tiež začal sácať.
"Prestaňte vy dvaja!" Postavila som sa medzi nich a snažila som sa ich oddeliť.
Courtney ma odtiahla preč. Tušila čo bude nasledovať. Nerada to priznávam, ale nebola jediná. Iným dievčatám by asi lichotilo, že sa o ne bijú chalani. Ale to nebolo nič pre mňa.
"Daj Mandy pokoj dobre?"
"Inak čo?" Zasmial sa Eric.
Ryan potiahol Matta za košeľu: "Kámo ty si ešte nedostal na hubu čo?"
Eric to využil a vrazil Mattovi. "Do koho si ty začínaš?" vykríkol po ňom Eric.
Matt si utrel krv z tváre a chystal sa vrátiť Ericovi úder. Lenže Matt nebol nikdy nejaký bitkár a ani športovec. Snáď aj ja som sa bila lepšie a o Courtney už ani nehovorím.
Eric mu znovu vrazil a Matt padol na zem. Chystal sa kopnúť do Matta, no ja som skočila pred neho. "To ťa naučí ty chudák!" zahučal po ňom a odišiel na hodinu.
Sklonila som sa k Mattovi. "V pohode?"
Prikývol. "Ryan ty si taký chuj." Zanadával Matt.
"Sorry kámo, ale nemal si si začínať." Myslím, že Ryan ako Mattov najlepší kamarát -a zároveň bubeník našej kapely- nemusel len stáť a sledovať ako mu mlátia kamoša.
"Zoberieme ťa na ošetrovňu?" Zaujímal sa Ryan.
"Myslím, že to nie je najlepší nápad. Budú sa pýtať čo sa stalo a nechceme ďalší prúser." Pripomenula Courtney.
Musela som uznať, že Courtney mala v tomto pravdu. Zbytočné otázky nepotrebujeme. Išla som teda k mojej skrinke odkiaľ som vybrala vreckovky a dezinfekciu. Nebolo to prvýkrát, čo sa Matt s niekým pobil. Kľakla som si k nemu a snažila som sa ho ošetriť. "Matt," vzdychla som, " dobre vieš, že sa nevieš biť tak na čo bolo toto dobré?"
"Chcel som ti len pomôcť."
"Ja si vážim tvoju pomoc, ale poradila by som si aj sama. A navyše mňa Courtney nikdy nenechá v štichu ako niekto." Pozrela som sa na Ryana, ktorý sa začervenal.
Zrazu niekomu prišla sms. Sledovala som Courtney ako si vyberá mobil a usmieva sa na displej. "Ehm," snažila som sa prilákať jej pozornosť, "nechceš mi niečo povedať?"
"Neboj, ide len o ten koncert, ktorý máme v sobotu." Mala som pocit, že mi klame. Nakoniec možno jej napísal jej chalan - o ktorom som mimochodom už dlhšiu dobu nič nepočula - a ona to nechce riešiť pred zvyškom kapely.
"Máme koncert?" Pozrel sa na mňa Ryan. Prikývla som.
"Nechcem kaziť radosť, ale mali by sme ísť na hodinu." Povedal Matt držiac si vreckovku pri svojom rozbitom nose.
"A na akú prosím ťa," zasyčala po ňom Courtney, "veď sme celú hodinu strávili na chodbe."
Nakoniec som Courtney odtiahla a vybrali sme sa na koniec našej hodiny matematiky.

Po vyučovaní ma Courtney zobrala do nejakého baru. Nebol to nejaký bar. Bol to bar, kde hrávala kapela môjho brata Estranged freaks. S tým názvom som ho inšpirovala ja. Raz som mu hovorila ako je podľa mňa nefér, že skutočne dobrých hudobníkov odcudzujú ako netvorov. Moja myšlienka ho na toľko inšpirovala, že pomenoval svoju kapelu Odcudzení netvori. Brat bol pre mňa vždy veľkou inšpiráciou. Vlastne on ma priviedol k tvrdšej hudbe. Keď som bola menšia, púšťal si v izbe nahlas Melvins, Nirvanu, Alice in chains a Soundgarden. Bolo ťažké nepočúvať tú hudbu keďže mám izbu hneď vedľa brata. Nikdy som tej hudbe nechápala až kým ma nezačali šikanovať a ja som sa obrátila práve na hudbu. Sledovala som brata ako sedí za bubnami a potom som sa obrátila ku Courtney: "Čo tu robíme?"
"Písal mi tvoj brat. Vraj má nejaké prekvapenie a chce aby si to videla." Tajomne sa na mňa usmiala. Ako som mohla vidieť kapela môjho brata bola v Seattli populárnejšia ako som si myslela.
Keď dohrali pesničku môj brat sa postavil, zobral si do ruky gitaru a pristúpil k mikrofónu: "Som veľmi rád, že tu môžeme hrať po takej dlhej dobe. Viete hudba pre mňa znamenala vždy hrozne veľa. Nikdy som nevedel vyjadrovať svoje city, a tak som vždy nechal hovoriť hudbu. Asi ani dnes to nebude inak. Napísal som pesničku o jednom úžasnom dievčati. Asi tu dnes večer nie je, ale snáď jedného dňa si ju vypočuje a pochopí ju."

Začali sa mu míňať slová tak radšej nechal hovoriť svoju gitaru. Začal hrať prvé akordy a ja som s očakávaním čakala na jeho spev.
"Must be your skin that I'm sinkin in,
Must be for real cause now I can feel,
and I didn't mind,
it's not my kind,
not my time to wonder why,
everything's gone white
and everything's grey,
now your here now you're away,
I don't want this
remember that,
I'll never forget where you're at," pri jeho hlase mnou prechádzala elektrina a úplne som stratila reč. Nikdy som netušila, že vie spievať a hrať na gitaru a že skladá takéto nádherné pesničky.
"Don't let the days go by,
Could have been easier on you,
I couldn't change though I wanted to
Should have been easier by three,
Our old firend fear you and me,
Glycerine," Pri refréne som dostala husiu kožu. Občas som sa pozrela na Courtney, ktorá sa s úžasom usmievala. Zaujímalo by ma, kto je tá šťastná, ktorej napísal túto pieseň.
"I needed you more,
when we wanted us less
I could not kiss just regress
it might just be
clear simple and plain,
that's just fine,
that's just one of my names," ako spieval celý čas sa usmieval do davu a ja som cítila, že je nesmierne šťastný. Nežne sa pozrel na Courtney, zahľadel sa na gitaru a sladko sa usmial.
Pozrela som sa na Courtney, ktorá si vychutnávala pieseň a pri spievaní refrénu sa pridala ku zvyšku baru.
Nemohla som odolať a pridala som sa aj ja. "Don't let the days go by, glycerine!" spieval celý bar a ja som pocítila ten dokonalý pocit ako to na koncertoch býva.
Máte pocit, že každý z nich vám rozumie a že ste jedna veľká šťastná rodina. A ešte lepší pocit to je, keď to dokáže kapela vášho brata.
"Ďakujeme Seattle! Ste najlepší!" Zakričal nakoniec do mikrofónu.
"Nevedela som, že tvoj brat je taký úžasný hudobník." Usmiala sa nadšená Courtney.
"Ani ja." Priznala som. Otočila som sa a vedľa mňa stál Mike. Objavil sa ako nejaký duch.
"Tak čo hovoríte?" milo sa usmial na mňa a Courtney (mala som pocit, že viac sa usmial na Courtney).
"Čo hovorím? Že môj dokonalý braček mi nikdy nepovedal, že vie hrať na gitaru a spievať." Šťuchla som do neho.
"Každý má nejaké tajomstvá," záhadne sa usmial a šťuchol ma späť, "Courtney tebe sa páčil ten song?"
"Bol to ten najkrajší song aký som kedy počula." Usmiala sa. Ešte nikdy som ju nevidela tak sa usmievať.
"Héj a čo moje songy?" Namrzene som na ňu pozrela.
"Ale to vieš, že ich milujem." Objala ma na útechu. Cítila som však ako pokrútila hlavou a pozrela sa na Mikea. Zúrivo som sa na ňu pozrela.
Ona sa len milo usmiala. V ten večer som mala pocit, že Courtney sa páči Mike. A že sa jej fakt veľmi páči.
Rýchlo som tú myšlienku zahnala. Snáď by Courtney neopustila svojho hokejistu kvôli môjmu bratovi, ktorý o ňu nejaví žiadnu záujem. Alebo hej?


 


Komentáře

1 Faint Faint | Web | 8. července 2013 v 7:41 | Reagovat

Bože to bolo úplne dokonalé! Ako sa tam začali biť a to s tým zapaľovaním kostolov...Nechápem ktorý človek toto vymyslel, veĎ metalisti majú srdce dušu aj city . O tom značí aj pieseň dole :) Cliffinger na konci geniálne! A Mike s Courtney no...seklo by im to spolu.
Milujem tvoje písanie a štýl. Ako to dávaš zo seba von :)

2 <.> SimonQua -.- :DDDD <.> SimonQua -.- :DDDD | 23. července 2013 v 14:39 | Reagovat

[1]:poďme zapáliť kostoooool >.< éj kupim zapalky ^.^

3 Erin Erin | Web | 30. března 2014 v 18:54 | Reagovat

Hej, skvělý příběh.
Už jenom kvůli hokeji :3 V tom, jak moc ho mám ráda ty a já, bychom si mohly podat ruce :-)
Eric je zajímavá postava. Normálně jsem mu ze začátku tu jeho hodnou stránku žrala, ale je to pěkný nervák. Nejdřív říká, že se snadno nevzdá a hned druhý den je s jinou. Takový lidi bych na potkání kopala do zadku, holky i kluky.
Mike si získal mou přízeň už jenom kvůli tomu, že je to starší bratr. Starší bráchove forever :3 Navíc zpěvák. Hmmm... jednou si vezmu buď vysokého blonďáka, který se honí za pukem *už jsem zabouchnutá půl roku :DD* nebo nějakýho zpěváka. Jinak to nevidím. Ne.
Já být v šatně hokejistů, asi tam padnu. Už jenom kvůli blonďákovi. Každopádně takovou návštěvu Mandy fakt závidím.
Co jí ale nezavidím jsou problémy s rodinou. Musí to být docela drsný. Ne docela, hodně drsný. Když tě někdo přivede na schůzku s někým, koho neznáš a je ti oznámeno, že to bude tvoje "nová rodina".
Taky by mě zajímalo, proč její otec nemůže celkově vystát vše kolem hokeje. Jsem zvědavá.
Country je mi sympatická. A Matt byl zase roztomilej, když si nechal upravit ciferník a přitom věděl, že to nedopadne dobře. To je chlap :3
Volejbal je super sport. Hrála jsem ho asi dva roky, ale já u žádného sportu nevydržím moc dlouho, takže poměrně často různě střídám. Bohužel, u hokeje jsem nikdy neskončila :DD Zase ale ženský hokej není co ten chlapský, to se musí uznat. Miluju, když se hoši na ledě perou.
Samozřejmě ale ne, když se hraje cokoli Česko Slovensko a ti kreténi se do sebe pustí. To bych zabíjela skrze televizi -___-"
Každopádně příběh mě baví a určitě budu číst dál, jsem vážně zvědavá. A jestli já někdy umřu, bude to na zvědavost nebo dostanu infarkt při dalším vyhroceném zápase v hokeji :D
Omlouvám se za ten sloh, ale asi si budeš muset zvyknout. Krátké komentáře moc ve zvyku nemám :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama