Kapitola šiesta: Úder z lásky

29. července 2013 v 1:18 | Sappy |  Srdce na ľade

Kapitola šiesta: Úder z lásky

Už ma fakt štve, že nepridávam nič iné len poviedku :D zajtra sa pokúsim niečo nové napísať,ale teraz by som už mala spať... Táto kapitola je pre moju Niki :)* za to, že si tak poctivo čakala a dočkala si sa :**


Normálne by som o takomto čase ešte spala. Lenže dnes som nemohla. Musela som premýšľať nad včerajškom. Ako sme ovládli pódium. Od včerajšieho večera sme nová predkapela Estranged freaks.
Postavila som sa a vyšla som na balkón. Sledovala som ako sa celý náš dvor kúpe v slnečných lúčoch. Ako som tak premýšľala, napadlo mi, o čom sa tak Mike s Ericom mohli rozprávať. A vlastne prečo to nezistiť?
Preliezla som na bratov balkón. Brat ho v noci nikdy nezaviera, pretože by mu bolo teplo. Vošla som do izby.
Modré steny zdobili plagáty filmov, áut a rôznych kapiel, ktoré som aj ja mala rada. Mike vylihoval na svojej veľkej posteli, jedna ruka sa opierala o zem a do pol pása bol odokrytý. Nemal na sebe tričko, a tak som ľutovala Courtney, ktorá prišla o tento výhľad.
Chcela som ho potichu prebudiť, keď som však narazila do jeho nádhernej gitary - ktorú som mu vždy závidela - a tá spadla na zem.
Mike sa okamžite strhol. Bol alergický, ak sa niekto okrem neho dotýkal jeho gitary.
"Mandy? Čo robíš?" spýtal sa s prižmúrenými očami a zaboril si hlavu späť do vankúša.
"Prepáč, chcela som sa ťa len niečo spýtať," snažila som sa nahodiť sladký hlások, ktorý vždy zaberal ak som niečo chcela. Posadila som sa vedľa neho na posteľ a pokračovala som: "Včera, keď tu bol Eric, tak o čom ste sa rozprávali?"
"Chlapské veci. Nerieš to aj tak by si to nepochopila." Rozprával s vankúšom v ústach, a tak ma stálo veľa úsilia porozumieť mu.
"Ja len či nehovoril nič o mne." Vytrhla som mu vankúš spod hlavy aby som ho donútila pozrieť sa na mňa.
"Povedal, že by ťa najradšej pretiahol, spokojná?"
Bola som zaskočená jeho odpoveďou. Ten úchyl, pomyslela som si. Myslela som, že je už celkom normálny. Bolo to celkom pekné ako ma poprosil aby sme zakopali vojnovú sekeru. A nakoniec si aj tak nedal pokoj.
Mike sa pozrel na moju reakciu a pobavene sa škeril.
"Len žartujem, neboj sa. Nič o tebe nehovoril a vlastne na čo to chceš vedieť?"
"Na nič."
Vyšla som z jeho izby a vrátila som sa do tej svojej. Hodila som sa na posteľ a zavrela som oči. Bola som tak trochu sklamaná, že sa Eric o mne nezmienil a sama som nechápala ,prečo som sklamaná.
Obrátila som sa na bok a uvidela som Jessie. Jemne odfukovala a sladko spinkala na mojej posteli. Neverili by ste, že takéto malé klbko vás dokáže vytlačiť z postele.
Zrazu niekto zaklopal. Na povolenie vstúpiť do mojej izby by čakal asi márne.
Vo dverách stála Jennifer. Chvíľu bola zarazená a premeriavala si všetky plagáty, ktoré oživovali moju sivú izbu a zároveň poukazovali na moju osobnosť. Asi nie je zvyknutá vidieť v izbe dievčaťa plagáty rockových kapiel namiesto plagátov One Direction.
"Ahoj Mandy," pozdravila sa a usadila sa na moju posteľ.
Trošku som sa posunula, takže sme sa tlačili tri na mojej posteli. Čo vlastne chce v mojej izbe?
"Vieš, mrzí ma tá minulá večera. Mrzí ma, že ma nemáš rada. Nechcela som ti nahradiť mamu. Chcela som len byť konečne šťastná s mužom, ktorého milujem," hlas jej zlyhal a rozplakala sa.
Prišlo mi jej trochu ľúto. Sedela na posteli svojej budúcej nevlastnej dcéry, ktorá ju nenávidí. A pritom naozaj možno len chce aby bol otec šťastný. Vlastne prečo som taká, že mu to nechcem dovoliť?
"Ja len chcem aby si vedela, že sa zásnuby rušia. Nechcem aby si trpela." Pozrela na mňa uplakanými očami.
Sadla som si a jemne som ju pohladila po ruke. Snažila som sa ju utešiť. "Jennifer, je mi vážne ľúto ako som sa chovala. Vieš stále mi vadí, že nie si moja mama, ale na tom nič nezmením. Chcem aby bol otec konečne šťastný. Prosím zostaň tu."
Utrela si slzy a neveriacky na mňa zazerala. Takúto reakciu asi najskôr nečakala a úprimne ani ja nie.
Chytila ma za ruku a silno mi ju stisla. "Ďakujem Mandy. Sľubujem budem pre tvojho otca tá najlepšia manželka akú si dokáže predstaviť. Ber ma ako svoju druhú mamu. Nikdy ma síce nebudeš mať rada ako tú svoju vlastnú, ale ja ťa budem ľúbiť akoby si bola moja."
Pohladila ma po vlasoch a zastrčila mi neposedný prameň vlasov za ucho.
Bola som zaskočená. Bolo ešte len ráno a tu sa konali všelijaké výmeny názorov.
Jennifer sa zdvihla. Podišla ku dverám a spoza nich sa na mňa vďačne usmiala.
Počula som ju spoza dverí ako kričala na otca, že som zmenila názor. S otcom sa šťastne smiali. Bol to úprimný smiech. A nejako nedomysleli, že ich aj tak budem počuť.
Otočila som sa k Jessie a pohladila som ju: "Tak to bolo vážne divné."
Zrazu mi začal zvoniť mobil. Pozrela som sa na obrazovku. Neznáme číslo. Trochu som váhala no nakoniec som to zdvihla.
Bol to Eric.
"Ahoj Mandy, nemohla by si prísť na štadión? Išli by sme spolu niekam."
"Ahoj, jasné prídem." Chvíľku som premýšľala, odkiaľ asi môže mať moje číslo. Možno mu ho dal Mike alebo Courtney. Prestala som to riešiť. Sústredila som sa na jeho hlas. Mal ho trošku chrapľavý a mne to prišlo neuveriteľne sexy.
Srdce mi búšilo, a tak som sa postavila a nervózne som sa začala prechádzať po izbe ako to mám vo zvyku, keď telefonujem.
"Mám ešte tréning tak sa nemusíš ponáhľať. Tak zatiaľ, maj sa." Rozlúčil sa so mnou a zložil.
Spomenula som si ako mi včera sľúbil, že sa ešte ozve aby sme sa dohodli či ideme spolu von. Postavila som sa a prezerala som sa v zrkadle. Musela som sa ešte upraviť. Vošla som do kúpeľne, učesala som sa, umyla si zuby a nakoniec som sa vybrala obliecť si niečo na seba.
Keď som bola hotová, odišla som na štadión. Cesta z nášho domu na štadión netrvá príliš dlho. Prišla som tam snáď za päť minút.
Pomaly som vošla dnu. Hneď ako prvé, čo som uvidela bola Courtney.
"Čo tu robíš?" spýtala som sa jej.
"Zabudla si? Chodím s Paulom predsa."
Hneď som si spomenula na jej románik s hokejistom. Courtney žiadneho chlapca s ktorým chodila skutočne nemilovala. Vždy si to myslela, ale opak bol pravdou. A Paul nebol žiadna výnimka.
"Ty tu čo robíš?"
"Prišla som za Ericom. Máme ísť spolu von."
Na chvíľu nastalo ticho. Obe sme sledovali ako chalani kľučkujú medzi kužeľmi s pukom. Príliš náročne to nevyzeralo, ale sama by som to nezvládla.
Všimla som si Erica. Mal na sebe čierny dres s číslom trinásť. Vystrelil na bránu. Trafil. Otočil sa a keď ma uvidel, usmial sa a zakýval mi.
Ja som mu úsmev opätovala. Odišiel z ľadu a prišiel ku nám aj s priateľom Courtney.
"Čaute," pozdravil sa nám Eric.
Paul prišiel ku Courtney, objal ju a dal jej pusu.
Courtney mi pripadala trochu znudená.
"Mikea si nezavolala?" spýtal sa ma Eric nevšímajúc si tých dvoch.
Mne z nich trochu prišlo zle. Nemala som veľmi v láske ľudí, ktorí sa bozkávali na verejnosti. Nám ostatným pripomínali akí sme osamelí. Prevrátila som oči a odpovedala som Ericovi: "Nie, ale keď chceš môžeme ísť ku nám po neho."
"Ide s vami aj Mike?" rozžiarili sa Courtney oči.
"Kto je Mike?" žiarlivo sa pozrel Paul na Courtney.
Courtney sa nezmohla na slovo. Poškrabala sa na hlave a nervózne sa na mňa pozrela. Prosila ma o pomoc.
"Môj brat." Odpovedala som, a potom som si uvedomila, že som Courtney dostatočne nepomohla.
"Aha, takže to je moja budúca náhrada, však?" zamrmlal Paul a donútil Courtney aby sa na neho pozrela. Schmatol ju za bradu a skríkol: "Povedz mi pravdu máš s ním niečo alebo nie?"
Courtney sa strhla a zúrivo povedala: "Aj keby som mala teba to nemusí zaujímať."
"Si moja a nikoho iného! Ak ťa s ním čo len raz uvidím zabijem teba a aj jeho." Chytil ju za ruky a potriasol ňou.
Vytrhla sa mu a napľula mu do ksichtu.
Paul si rukou utrel tvár. Chvíľu sa pozeral na svoju ruku, a potom sa schytil a strelil Courtney facku.
"Ešte raz toto urobíš ty štetka, roztrhnem ťa ako hada. Je ti to jasné?"
Courtney s plačom prikývla.
Nedokázala som sa na to len tak pozerať.
"Ako sa to s ňou rozprávaš? Si obyčajné sexistické prasa!" vrhla som sa na neho a vrazila som mu. Z nosa sa mu spustila krv. No nebol jediný koho to zabolelo.
Skrčila som sa a držala som si ruku, ktorá ma nesmierne bolela. V živote som nikomu silnejšiu nevrazila. Ruku som mala celú opuchnutú a červenú.
Eric sa chvíľu pozeral na mňa s otvorenými ústami.
"Ty malá mrcha!" zanadával Paul utierajúc si svoj nos.
"Ako sa to s ňou rozprávaš?" pustil sa do neho Eric.
Na celom štadióne nastalo ticho. Po chvíli som si uvedomila, že všetci hokejisti pozerajú na nás.
Eric sa mu chystal vraziť, keď zrazu dobehol za nami ich tréner.
Bol to starší chlapík, mohol mať okolo päťdesiat rokov. Mal na sebe oblečenú zelenú športovú súpravu so značkou Adidas a na nohách mal čierne korčule. Na hlave mu svietila plešina a musím priznať, prišiel mi trochu smiešny.
"Čo má toto znamenať?" zhúkol po nás, "vy dvaja okamžite padajte na ľad a vy dve prestaňte prerušovať mojich chalanov!"
Eric s Paulom sa vrátili na ľad. Obaja sa na ľade sácali kým ich tréner znovu neoddelil.
Všimla som si ako ich spoluhráči pískajú po mne. Uznanie od hokejistov chutilo vážne sladko. Ešte chvíľu by som bola zaskočená tým, čo som predviedla, lenže vedľa mňa plakala Courtney.
"Si v poriadku?" kľakla som si ku nej a pohladila som ju po chrbte.
"Mandy, ja nechápem, čo som urobila. Nikdy som ho neľúbila, neviem prečo som sa s ním dala dokopy."
Objala som ju a ona mi plakala na pleci. Chúďa Courtney, pomyslela som si.
"Kašli na neho. Je to obyčajný chrapúň," utešovala som ju, "prosím sľúb mi, že už nikdy nebudeš chodiť s niekým, koho skutočne úprimne neľúbiš."
Courtney s plačom prikývla a tuhšie ma objala.
Ani som si neuvedomila, koľko času prešlo, ale objavil sa pri nás Eric. Očividne mal za sebou už aj sprchu.
"Neboj sa Courtney, v šatni som mu dal aj za teba." Usmial sa a pohladil ju po pleci.
Courtney sa zasmiala a objala ho. Musím uznať, Eric sa dokáže naozaj pekne zachovať. Cítila som ako sa mi páči čím ďalej tým viac.
"Poď ideme po Mikea," vedela som ako jej to dokáže zdvihnúť náladu. Odišli sme teda zo štadiónu a prinútili Mikea aby išiel s nami. Najskôr namietal, ale keď sa dozvedel, že je s nami Eric, okamžite zmenil názor.
"Ber to ako dvojité rande," štuchla som do neho.
Mike prevrátil očami.
Vonku nás čakali Eric a Courtney. Očividne si nemali čo povedať a obaja na seba len trápne zazerali. Uľavilo sa im, keď nás uvideli.
"Ahoj Mike," usmiala sa rozžiarená Courtney.
"Čau," odzdravil sa jej a hneď sa rozbehol za Ericom.
"Ľudia kam vlastne ideme?" spýtala som sa.
"Mohli by sme ísť do parku, len tak sa prechádzať." Navrhol Eric.
Nebol to zlý nápad. Tak sme sa vybrali do parku.
Všetci sme boli ticho. Eric kráčal vedľa Mikea a ja vedľa Courtney.
"Čo keby ste išli dopredu chcem sa porozprávať s Mandy." Zastal Eric a pridal sa ku mne.
Chvíľku čakal kým sa Courtney a Mike dostanú poriadne ďaleko pred nás. Vyzeralo to, že sa Courtney s Mikeom celkom baví. Po prvýkrát som ju videla dnes sa usmievať.
"Musíme ich dať dokopy." Skonštatoval Eric.
Chvíľu som bola zaskočená. Možno aj tým, že mi to už tak veľmi nevadilo. "Ako ti to napadlo? Mike ti o nej niečo hovoril?"
"To ani nie. Mike celý čas hovorí len o Jane. Ale nie je zlý nápad dať dve zlomené srdcia dohromady."
Niečo na tom predsa len bolo. Mike a Courtney by tvorili naozaj krásny pár.
"Tak fajn. Ako to chceš urobiť?" obaja sme zastali a Eric začal premýšľať.
"Skúsil by som ho nejako spracovať. Povedal by som mu, že poznám jedno dievča, ktorému sa celkom páči, ale nepoviem mu kto to je. Uvidíš ako ho to vynervuje."
"Ja by som mohla niečo podobné skúsiť s Courtney. Aj keď veľmi potrebné to asi nebude. Počul si pesničku Glycerine?" spýtala som sa ho.
"Jasné. Bol som na tom koncerte, keď ju tvoj brat hral prvýkrát."
Pomaly sme vykročili, ale neprestávali sme premýšľať nad naším plánom.
"Tak Courtney si myslí, že je o nej."
Eric sa kyslo zatváril. Nechápala som prečo, ale pohľad na jeho výraz mi prišiel celkom vtipný. Odvrátila som z neho zrak a pozerala som sa na Courtney s Mikeom. Očividne si majú čo povedať.
"Mandy? Neprišla by si na náš zajtrajší zápas?" navrhol mi Eric.
"Prečo? Samantha nepríde?" podpichovala som ho.
Zasmial sa, a potom sa zahľadel do zeme.
"Príde, ale bol by som rád keby tam bola aj moja nová kamarátka."
"Rada prídem."
Obaja sme sa na seba usmiali. Nastalo ticho. Tento krát to síce nebolo ticho, ktoré by malo prerušiť bozkávanie. Veď Eric mal predsa Samanthu a o mňa nejavil žiadny záujem. Skôr to bolo ticho cez ktoré sme obaja premýšľali.
"Ty naozaj počúvaš Alice in chains alebo to bol len trik ako ma zbaliť?" prerušila som ticho otázkou nad ktorou som si tak trochu lámala hlavu.
Eric sa zasmial. "Vážne si si myslela, že ich počúvam len kvôli tomu aby som ťa zbalil?"
Začala som ľutovať moju hlúpu otázku. V hlave to znelo o niečo lepšie.
Mykla som plecami a zahanbene som sa zahľadela do zeme.
"Všetko, čo som ti vtedy povedal som myslel úplne vážne. Naozaj ich milujem a naozaj si nemyslím, že mám miesto na tomto svete."
"Je čudné počuť niečo také od hokejistu. Vieš ty si obľúbený zatiaľ čo ja...to je jedno."
Zostal ticho. Asi som trafila klinec po hlavičke. Čo mu vlastne tak vadí na jeho živote? Má všetko, čo chce. Plnia sa mu sny, má kompletnú rodinu.
"Nemám taký úžasný život ako si každý myslí." Cítila som bolesť v jeho hlase. Uhýbal pohľadom. Asi som zasiahla jeho boľavé miesto.
Tak rada by som ho objala, ale nemôžem. Nechcem všetko pokaziť.
Pozrela som sa na neho a pohľadom som sa mu ospravedlnila. Nevedela som, čo mám povedať. Alebo skôr som nič nedokázala povedať.
Konečne sme dorazili do parku. Park bol celkom veľký. Sledovala som ako sa rodičia naháňajú so svojimi deťmi, psov, ktorí naháňali frisbee, ale aj ľudí, ktorí mali veľa práce s písaním niečoho na notebooku. Asi to boli nejakí spisovatelia.
Z parku bol nádherný výhľad na mesto. Presne na takýchto miestach som si vždy uvedomovala, prečo tak veľmi milujem Seattle.

Sadli sme si na lavičku. "Takže je to tvoja najobľúbenejšia kapela?" spýtala som sa Erica akoby sa nič nestalo.
Prikývol a konečne sa pousmial. Obaja sme stíchli. Vždy sme si mali, čo povedať, ale obaja sme si chceli vypočuť rozhovor Courtney a Mikea, ktorí sedeli hneď vedľa nás.
"O kom je vlastne Glycerine?" spýtala sa ho Courtney.
Pozrela som sa na Erica, ktorý vedel, že odpoveď, ktorú Courtney dostane nebude podľa jej predstáv.
Ústami som mu naznačila otázku čo sa deje. S ľútosťou sa na mňa pozrel a ja som to pochopila. Hneď sa mi skrivil úsmev.
Mike sa nervózne pozrel na Courtney, ktorá očakávala odpoveď.
"No vieš," zakoktal sa, "tá pesnička je o Jane. O našom vzťahu, ktorý bol ako výbušnina. Strašne ju milujem."
To bola presná rana do srdca. Dnes už druhá.
"Bože ja som taká hlúpa. Ako som si mohla myslieť, že to je o mne," vyskočila nešťastná Courtney na nohy a s hnevom sa pozerala do zeme. Bola na seba poriadne nahnevaná.
"Mrzí ma to Courtney prepáč. Si fakt skvelá baba, ale..."
"Čo ale?" skočila mu do reči.
"Nie si môj typ." Prižmúril oči. Vedel ako jej tým ublíži.
Courtney nahnevane odkráčala preč. Keby odkráčala. Ona doslova ušla.
Všetci traja sme sa na seba pozreli.
"Ty si debil." Povedala som Mikeovi a rozbehla som sa za Courtney.
Našla som ju plakať medzi stromami. Hlavu mala položenú na kolenách.
"Courtney," chytila som ju za ruku, ale ona si ju odtiahla.
Sedla som si vedľa nej. Tento pocit som poznala až príliš dobre. Toľkokrát som bola odmietnutá.
"Courtney ser na neho."
"Ja nemôžem Mandy ty to nechápeš?" pozrela sa na mňa uplakanými červenými očami. Nechápala som to.
"Prečo?"
"Pretože ho ľúbim."
 


Komentáře

1 Niki Niki | 29. července 2013 v 22:26 | Reagovat

Mám vlastnu kapitolu *_*

2 Faint Faint | Web | 1. srpna 2013 v 19:51 | Reagovat

Sedim v Terchovej a chytam mizerne wifi. No tvoju poviedku som si proste musela precitat :) tolko zvratov ze ani neviem ako zareagovat. A Eric. Dokonaly. Paul si to zasluzil. Ja tak milujem tvoju poviedku!  Uz aby som sa dala do las ale asi to teraz pojde ests tazsie. Poviem ti zajtra na fb

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama