The Messenger

5. června 2013 v 20:12 | Sappy |  Denník

Nebolo to tak dávno, čo som spoznala úžasného človeka, ktorý mi zmenil život. Spomínam si akoby to bolo včera. Poznala som tvoju sesternicu a videla som ako ťa často spomína. Mali ste spolu skupinu, ktorá sa volala C.R.A.Z.Y a tak som sa rozhodla, že si ťa pridám. Pamätám si ako si neskôr spomínala, že ti prišla žiadosť od nejakého dievčaťa a ako si si povedala, že to je nejaká fanynka :D . Vtedy sa to začalo. Začali sme si spolu písať. Spomínala si mi ako si zaľúbená a stále si si vravela, že u neho nemáš šancu. Už hneď v ten prvý deň som sa ťa snažila utešiť. Čo som o tom vlastne mohla vedieť? Od toho dňa sme si písali každý deň. Keď jedna z nás nebola na chate tak sme sa stresovali čo sa deje. Dala si mi prezývku denníček a hovorievala si, že som tvoj osobný psychológ :D . Ach ani nevieš ako veľmi mi to chýba. A potom 15.októbra sme sa konečne stretli. Bolo to ako splnený sen. Nemohla som tomu veriť. Nemohla som veriť tomu, že ten človek, ktorého mám tak rada naozaj existuje, že to proste nie je len výplod mojej fantázie. Takýto kamaráti sa totiž ťažko hľadajú. V januári (alebo v decembri neviem už presne) mi Nati spomínala chlapca menom Lucius. Ako si stále spolu volajú a kreslia si. Keď mi povedala, že má Lucius rovnako rád Gagu ako som mala vtedy ja (dnes to už neplatí) neváhala som a požiadala som ju aby ma pridala do hovoru. A tak sa niečo ďalšie začalo. Volali sme spolu celé dni a noci vlastne vďaka nemu vznikol tento blog (fakt dík Luco ;)), smiali sme sa a dokonca som ho zoznámila s mojou naj kamarátkou s ktorou sme potom neskôr volali. Vtedy bol pre mňa Lucius ako môj brat aj keď som ho nepoznala osobne. Keďže si bola môj denníček tak som ti to povedala. A vtedy ste si začali písať. Jeden piatok keď sme spolu s Luciusom volali ako vždy, nejak sme sa dostali k tomu, že sa mu páčiš. Ja som ho vtedy prehovárala aby ti to povedal. Veď nemal čo stratiť. Teraz by som to mohla nazvať Začiatok konca. On síce nemal čo stratiť, ale ja očividne hej...Začali ste spolu chodiť. A vtedy to už bolo o tom, že Lucius volal s tebou a svojimi kamarátmi a na mňa nejako nezostal čas. Keď mi povedal, že nech idem volať s ním, Vandou a Sandy tak sa tam Sandy s Vandou dohadovali, že so mnou volať nechcú a neviem čo ešte. A keď ste sa prvýkrát stretli a ja som sa o tom dozvedela ako posledná, tak sme sa my dve strašne pohádali. To by som už mohla povedať, že vtedy sa vážne všetko začalo kaziť. Na jeseň sme sa znovu stretli. Kvôli tomu som odmietla ísť na oslavu mojej kamarátky, ktorá ma prosila, že tam chce mať každého koho má rada. Ja som radšej išla von s tebou a tvojimi kamarátmi. Cítila som sa ako nejaké piate koleso. Neskôr sme sa znovu pohádali a keď sme sa po dlhšej dobe udobrili aj tak to už nebolo také ako predtým. Ani nebude. Prečo toto píšem? Ja vlastne ani neviem. Možno niečo vo mne sa chce rozlúčiť a uznať oficiálny koniec nášho priateľstva aj keď mám pocit, že väčšia časť mňa to nechce. Dnes keď si mi napísala tak som si uvedomila, že už nič nebude také ako predtým. Našli sa ľudia, ktorí ma dokázali nahradiť a ja s tým už absolútne nič nedokážem urobiť. A ako vidím ani ty nie. Chcem ti už len toľko povedať, že mi chýbaš, že ťa mám strašne veľmi rada ani nevieš ako...Dala by som všetko za to aby to bolo také ako predtým. Vieš prečo som na teba stále tak hnusná? Pretože ako Sandy raz povedala mám pocit, že už pre teba nič neznamenám a to mi ubližuje. Ubližujú mi spomienky, ktoré mi hovoria, že nič nebude také ako predtým. Už len jedna a posledná vec: Keď budeš smutná tak si spomeň, že aj keď už nie sme kamarátky ja ťa mám stále rada a vždy aj budem....

Remember you're loved
And you always will be

Zbohom môj denníček...

 


Komentáře

1 Oli* Oli* | Web | 6. června 2013 v 21:53 | Reagovat

Niekedy sú priatelia cez net oveľa lepšou oporou ako tí, ktorých vidíme každý deň. :)

2 Oli* Oli* | Web | 6. června 2013 v 21:56 | Reagovat

[1]: Nič netrvá večne ale ak sa čokoľvek stalo.. Posilní to vaše priateľstvo.

3 Faint Faint | Web | 8. června 2013 v 13:23 | Reagovat

Je mi ľúto čo sa stalo. Niektoré priateľstvá sú proste premenlivé. Sama som to zažila niekoľko krát a jedna taká hádka ma ho už stála navžy. Z očí síce nezmizlo ale s mysle áno a doteraz sme spolužiačky aj sa dakedy porozprávame ale nič viac. Mrzelo ma to, no čas to všetko vyliečil. A súhlasím s tým čo tu napísala Oli. Som strašne rada, že som ťa spoznala a že ťa mám.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama