Kapitola druhá: Zmätená

19. června 2013 v 16:05 | Sappy |  Srdce na ľade

Tak vám prinášam ďalšiu kapitolu poviedky...Teraz som momentálne v Maďasku takže tento článok je prednastavený. Zázraky teda nečakajte :D Koniec kecov je tu ďalšia kapitola :) Dúfam, že sa vám bude aspoň trošku páčiť a necháte komentár :)

Kapitola druhá: Zmätená



"Som doma!" vykríkla som a začala som si vyzúvať conversy.
"Kde si bola celý deň?" privítal ma otec. "Vieš ako som sa o teba bál?"
Toto je už dobre ohraná pesnička. S touto vetou ma doma víta snáď každý deň.
"Bola som na štadióne."
"Neželám si aby si tam chodila."
Prevrátila som očami a vošla som do svojej izby. "Kde je moja lásočka?" vykríkla som a moje malé biele klbko sa na mňa hodilo.
Jessie je sučka maltezáčika, ktorá mi robí každý deň radosť. "Chýbala si mi ty moja malá princezná." Usmiala som sa a dala jej pusinku na ňufáčik.
"Potrebujem s tebou niečo prediskutovať." Zjavil sa otec vo dverách mojej izby.
"Čo zas?"
"Prestaň byť drzá!" znovu som prevrátila očami.
"Zajtra spolu pôjdeme na večeru chcem ti predstaviť svoju novú priateľku." Mala som už po krk nie len frajerov Courtney, ale aj otcových frajeriek. Ako mu preboha záležalo na mame keď má každý týždeň novú?
"Dobre oci. Som už strašne unavená rada by som si ľahla." Snažila som sa ho nenápadne vyhodiť.
"Dobre princezná pospi si." Usmial sa a odišiel.
Zabuchla som dvere a obrátila som sa k Jessie. "Zlatíčko ani by si mi neverila aký bol toto neskutočný deň." Povedala som a Jessie mi akoby na útechu oblizla ruku. Potom som si ľahla a tuho som zaspala...
***
Prebudila som sa na nejaké bubnovanie. "Ktorý magor ma nene.." Nestihla som dokončiť ani vetu a už ma niekto prerušil. "Vyprosujem si aby si ma volala magor. Tvoj brácha príde raz za rok domov a ty ho nazývaš magorom?"
Otvorila som svoje zlepené oči a sadla som si. "Mike? Ty tu čo robíš?"
"Ďakujem, že si taká nadšená z mojej prítomnosti." Urazene odvrkol. "Otec povedal, že nám chce večer niečo dôležité oznámiť. Prišla aj Abby."
Mike a Abby sú moji starší súrodenci. Mike je starší o dva roky a lieta niekde po štátoch aj so svojou kapelou. Stále plánujú nejaké turné. Známi sú len u nás v Seattli. Zatiaľ je to niečo také ako keď Nirvana vydala svoj prvý album Bleach. A moja 19-ročná sestra Abby sa venuje profesionálne tenisu takže tiež netrávi veľa času doma. Otec sa snažil aby sme od malička boli vychovaní k láske ku športu. Preto bol aj veľmi sklamaný keď Mike prestal hrať hokej a začal hrať na bicie. "Kde je môj drobček?" Vytrhol ma z myšlienok hlas mojej sestry.
"Abby už mám 16 neželám si aby si ma tak volala."
Abby, ktorá sa objavila vo dverách sa zamračila a povedala: "Ty socka, kto povedal, že sa rozprávam s tebou?" To mi už skočila na posteľ a vrhla sa na Jessie, ktorá nevedela komu sa má tešiť viac.
"Hmm..To bolo pekné privítanie." Vzdychla som si a vstala som z postele.
Zrazu sa ozval zvuk zvončeka a Abby letela otvoriť dvere.
"Jééj Abb čo ťa sem privádza?" Spýtala sa Courtney a vošla dnu. "Nech ti to dlho netrvá." Venovala mi jeden pohľad a potom sa už začala rozprávať s mojou sestrou.
Ja som bleskovo na seba hodila čierne šaty s opaskom a už sme s Courtney leteli do školy.
"Tak," ozvala sa po chvíľke ticha Courtney " Nepremyslela si si toho Erica?"
Ja som si len vzdychla. "Nie nechcem sa o tomto rozprávať. Vieš dobre aké mám názory na lásku. Je to len dopamín v mozgu."
Tentokrát si vzdychla aj Courtney. "Čo tu robí Mike a Abby?"
"Vieš, otec hovoril, že dnes pôjdeme na večeru s jeho novou priateľkou. A od Mikea som sa dozvedela, že nám chce niečo oznámiť. Skrúca sa mi z toho žalúdok."
"To neveští nič dobré. Mám pocit, že vám oznámi, že sa zasnúbili."
"Nemaľuj čerta na stenu. Nepoznajú sa na to dostatočne dlho." Rýchlo som ju napomenula. Bála som sa pripustiť, že by Courtney mala pravdu. Nepotrebujem novú macochu...
"Courtney?" zabuchla som svoju skrinku a otočila som sa ku nej. "Čo ak máš pravdu? Ja na to nemôžem prestať myslieť." Objala ma a potom povedala: "Neboj sa sú to len moje hlúpe dohady nič z toho nebude. Musím ísť mám chémiu a profesorka ma trikrát nemusí, nepotrebujem meškať. Uvidíme sa na tréningu, ahoj."
"Ahoj." Nešťastne som sa jej odzdravila, a potom som znovu otvorila skrinku. Vytiahla som si z nej moje učebnice keď v tom zrazu do mňa niekto narazil. "Nevieš dávať pozor ty magor?" Zanadávala som si a snažila som sa pozbierať moje učebnice.
"Prepáč fakt ma to mrzí." Povedal chlapec a snažil sa mi pomôcť. "Počkaj nie si ty tá kočka zo včera?" Zdvihla som hlavu a uvedomila som si, že ten magor je práve Eric.
"Zase ty?"
"Fakt by si mi nedala šancu?"
Nechápala som, že po včerajšku so mnou prehovoril a nie to, že si stále myslí, že má u mňa šancu.
"Ak nie tak mi aspoň prezraď svoje meno."
"Neprezradím. Včera si si to dosť pokašlal."
"Ja viem. Prosím daj mi ešte jednu šancu." Vzdychla som si. Zvrtla som sa na opätku, a potom som pomaly odkráčala na hodinu. Myslím, že tým som mu dala jasnú odpoveď.
Nakoniec som ešte počula ako po ňom kričí jeho kamarát: "Chlape tá ti teda dala!" Zasmial sa aj s ostatnými spoluhráčmi. "Ja sa len tak ľahko nevzdám."
***
Sedela som v triede a premýšľala nad slovami Erica. Ja som nikdy nebola tá, ktorú by chceli všetci chlapci. Vlastne ma žiadny nechcel. A prečo práve chlapec, ktorý je tak neuveriteľne dokonalý by zakopol práve o mňa?
Z premýšľania ma vytrhol zvuk zvončeka. Skončilo sa vyučovanie a ja som vybehla z triedy.
"Mandy!" vykríkla Courtney a skočila na mňa tak, že ma zhodila.
"Courtney čo je? Už neprepadáš zo španielčiny alebo čo?" zasmiala som sa.
"Prepadám, ale to nie je podstatné. Zohnala som nám kšeft. Budeme hrať v sobotu večer v jednom bare."
"To nie! Fakt?" začala som kričať spolu s ňou. Obe sme vedeli aké je ťažké preraziť s kapelou. A neviete si ani predstaviť aké je ťažké preraziť v Seattli v meste kde sa zrodili snáď všetky hviezdy grungu.
"A ešte niečo. Bol za mnou Eric."
"Čo chcel?"
"Nič také. Len sa pýtal na tvoje meno. A tvoje číslo."
"Dúfam, že si mu nič nepovedala."
"Jasné, že nie. Vieš, že som za všetku romantiku. A myslím, že tvoje meno by sa mal dozvedieť na nejakom zaujímavom mieste." Musela som sa na nej zasmiať. Courtney vždy vedela akú hlúposť má povedať.
Schmatla som úbor a už sme obe išli na náš volejbalový tréning. Keď som bola menšia chcela som hrať hokej, ale nakoniec som sa nejak dostala k volejbalu.
"Ohľadom tvojho otca ešte nie je nič nové?" spýtala sa ma Courtney cestou do telocvične.
"Nie. Premýšľala som nad tým celý deň. Asi máš pravdu Courtney. Ak by sa nezasnúbili nevidím dôvod volať domov Mikea a Abby, ktorí lietajú po celom svete."
Courtney sa ma chystala objať keď zrazu zostala stáť ako socha. "Ten tu čo robí?" vykríkli sme jednohlasne a sledovali ako všetky dievčatá odpadávajú. Dôvodom ich odpadávania nebol nik iný ako Eric.
On si ich nevšímal. Celý čas svoj pohľad venoval len a len mne.
"Ahoj." Usmial sa na mňa tak sladko, že keby som bola hociktorá iná baba asi by som najskôr odpadla. Ale ja som bola proste ja. "Hm, čau." Tvárila som sa, že na jeho reči nemám čas.
"Hej Samantha!" vykríkla Courtney a rýchlo utekala za našou spoluhráčkou. Ja som veľmi dobre vedela o čo jej išlo.
"Pozri ja viem, že ti už leziem na nervy a že sa ti nepáčim. Viem, že asi nie som tvoj vysnívaný chalan, ale prosím neodmietaj ma a aspoň mi daj šancu ukázať ti kto som."
Chvíľku som premýšľala nad jeho slovami. Vážne nebol typ chlapca, ktorého by som vyhľadávala. Ale zase ani neviem čo sa v ňom skrýva. "Fajn." Bola som prekvapená ako chladne som to povedala.
"Fajn? Nič viac?"
"Tak fajn. Asi nemám šancu zbaviť sa ťa. Dovolím ti aspoň ukázať mi kto si." Konečne som sa na neho trošku pousmiala. "Takže zajtra?"
"Zajtra." Nemohla som uveriť tomu aký bol šťastný. Keď odišiel všetky dievčatá na mňa pozerali tým pohľadom typu: Čo si tá o sebe myslí.
"Čo ti povedal?" usmiala sa nadšená Courtney.
"Nič také. Idem s ním len zajtra von. O nič nejde."
"Nehovor mi, že ti je úplne ľahostajný. Prečo by si mu potom dala šancu?"
"Len ho chcem spoznať. Ver mi o nič nejde." Aj keď som Courtney klamala seba som nemohla oklamať. Očividne mi až taký ľahostajný nepríde.
 


Komentáře

1 Faint Faint | Web | 21. června 2013 v 17:56 | Reagovat

To bolo úžasné! Courtey sa mi strašne páči, super postava :) Malo by tu byť aspoň 15 komentárov. Tvoj štýl písania je úžasný! Vždy som ho mala rada

2 Simonkááá -.- Simonkááá -.- | 23. července 2013 v 14:11 | Reagovat

Nikuška čo keby si mi bývala povedala že píšeš?? ˘^˘ :DDD najs to je, a Jessi <3 tu som uz asi mesiac nevidela ... ._.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama