Kapitola prvá : (Ne)Ľahká korisť

1. června 2013 v 23:09 | Sappy |  Srdce na ľade


Kapitola prvá: (Ne)Ľahká korisť

Rozhodla som sa pridať ešte aj prvú kapitolu keďže prológ je dosť suchá vec :D Dopredu sa ospravelňujem, že ako hudbu, ktorú hrá kapela budem používať originálne pesničky...Proste nepoznám nikoho kto by to pre mňa nahral a vedel by spievať :D takže vážne prepáčte je to len taký malý detail :D



Pripojiť na zosilovač, svetlá, hudba a ideme na to.
Zašití v našej skúšobni sme skúšali zahrať novú pesničku. Hrala som na gitare a skúšala nový pedál. Nechala som sa unášať v rytme našej dokonalej hudby.
Z Mattovho dokonalého hlasu mi behali zimomriavky po chrbte. Väčšinou ja spievam a on hrá na gitare.
On je totiž ten typ chlapca, ktorý nemá rád veľa pozornosti. Popravde, keď som ho prvýkrát počula spievať musím uznať, že som sa zamilovala.
Zamilovala som sa do jeho dokonalého hlasu. Bolo v ňom cítiť toľko emócií a bolesti.
"Decká, keď budeme takto hrať stále tak z nás bude jedna z najlepší grungových kapiel v Seattli." Nadšene som zakričala do mikrofónu.
"Ja neviem spievať. Budem sa radšej držať gitary." Zamrmlal Matt, ktorý bol ako vždy nesvoj.
"Čo blázniš? Ak sa človek dokáže zamilovať do niekoho hlasu tak sa mi to asi podarilo." Sladko som sa na neho usmiala a hodila som sa mu okolo krku.
Musím uznať, že vždy som mala nejakú slabosť pre Matta. Vždy ma k sebe priťahovali gitaristi a chalani, ktorí často lietali v nejakých problémoch.
"Dobre hrdličky, musíme ísť. Mandy ty si mi niečo sľúbila spomínaš si?" zamrmlala Coutney.
"Nespomínam si."
"Dnes som ti chcela predstaviť môjho nového frajera. Je taký užasný. Uvidíš bude sa ti páčiť."
Ohrnula som nosom. Mala som už plné zuby všetkých nápadníkov, ktorých mala Courtney. Možno to bolo aj tým, že ja som stále sama zatiaľ čo ona strieda chlapcov ako ponožky. Vzdychla som a zbalila si gitaru do púzdra.
"Takže zajtra?" usmial sa na mňa Matt. Prikývla som a úsmev som mu opätovala.
Hneď ako sme vyšli zo skúšobne znudene som sa spýtala Courtney: "Tak spusť. Kto je ten nový?"
Sama som bola prekvapená z mojej znechutenosti.
"Bude sa ti strašne páčiť. Hrá hokej za náš klub v Seattli."
"Hokejista? Tak toto by som na teba nebola povedala." Zrazu som zastala a nohy ma nechceli poslúchať. "Takže my ideme na štadión však?"
"Ja viem, že nemáš na ten štadión pekné spomienky, ale čo ty vieš. Možno sa ti zapáči nejaký jeho spoluhráč."
To bolo to posledné na čo som mala chuť. Ísť na štadión a pozerať sa po hokejistoch, ktorí o mňa aj tak neprejavia žiadny záujem a hlavne pozerať sa ako si Courtney s jedným z nich vyberá mandle.

***

"Páni. Nikdy by som nebola povedala ako sa tento štadión dokáže za desať rokov zmeniť." Povedala som s úžasom.
"Aha tam je!" zvreskla Courtney a už bežala na ľad. A už to znovu začalo. Viac ju zaujímalo vyberanie mandiel ako jej najlepšia kamarátka, ktorú donútila ísť so sebou.
Sadla som si a sledovala som našich nádejných hokejistov.
Zrazu za mnou pribehla Courtney. "Prepáč, že som ťa takto opustila."
"Čím som si zaslúžila ospravedlnenie?" zasyčala som na ňu.
Po chvíľke trápneho ticha sa usmiala. "Čo sa tak podozrivo usmievaš?" zasmiala som sa na nej.
"Vieš kto sa na teba pozerá?"
"Kto?"
"Eric. Eric Campbell. Vieš koľko dievčat by vraždilo len preto aby sa na ne usmial? A on z teba nemôže spustiť oči." Chvíľku som ho hľadala medzi ostatnými. Courtney neklamala.
Jeho pohľad, ktorý uprene smeroval na mňa by neprehliadol ani krtko. Dal si dole z hlavy prilbu a usmial sa na mňa. "Musím uznať že je fakt roztomilý." Zahryzla som si do pery a zašepkala Courtney.
Keď sa ich tréning skončil a ja som znovu zostala sama pribehol za mnou Eric.
"Čau som Eric, ale to určite vieš. Hej dala by si mi svoje číslo?"
Zostala som stáť ako prikovaná. Chlapec si neuveriteľne veľmi veril. "Wau. Tak s takouto drzosťou som sa ešte nikdy predtým nestretla. Ani si mi nedal šancu povedať ti moje meno a už si pýtaš číslo? Nie sorry nemám záujem."
Chvíľku bol ticho, ale potom povedal: "Ale no tak. Nemusíš tu na mňa hrať hry, že ma nechceš. Túto metódu veľmi dobre poznám. Vieš, že ma každá chce tak ty hráš hru, že ma nechceš pritom si myslíš pravý opak."
Musela som sa zasmiať na jeho slovách. "Ja nie som každá. Vážne nemám záujem chodiť s tebou a tvojím mega veľkým egom." Naštvane som odkráčala.
Courtney, ktorá celý dialóg sledovala pribehla za mnou usmiavajúc sa na Erica. Očividne sa snažila ospravedlniť moje chovanie. "Ty nie si normálna! Vieš koľko dievčat by ti.."
"Bla,bla, bla. Ja fakt nemám záujem o niekoho tak arogantného ako je on. A navyše ja na lásku neverím." Odvrkla som a kráčala som domov...




 


Komentáře

1 Faint Faint | Web | 2. června 2013 v 10:15 | Reagovat

Je to bolo mega :D Uplne mi to pripomenulo Ľad a slamu. Stašne sa mi páči tvoj štýl písania. Tie hlášky no nesmej sa :D Určite pokračuj ;D

2 Jess Jess | 6. září 2014 v 19:05 | Reagovat

S tými mandˇami je to pecka :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama