Červen 2013

Kapitola tretia: Rodinná dráma

25. června 2013 v 20:30 | Sappy |  Srdce na ľade

Kapitola tretia: Rodinná dráma

Takže tu je tretia kapitola..Vždy keď píšem čo majú postavy radi tak to mám rada aj ja, ale tento krát to nebude platiť pre Chelsea..Nepozerám totiž futbal ale hokej :D Takže dúfam že sa vám táto kapitola bude páčiť :)


Tábor :)

25. června 2013 v 20:19 | Sappy |  Denník

Ahojte! :) Prepáčte,že som sa zase neozvala..Myslím, že odvtedy čo som bola v Holandsku mám ďalší sen :D precestovať celý svet :D Predtým som bola v Poľsku teraz v Maďarsku v tábore. Musím uznať. že zo začiatku som tam vôbec nechcela ísť. Nie som ten typ človeka čo by mal rád nové prostredie a nových ľudí. Teraz neľutujem absolútne ani sekundu čo som tam strávila. Proste úžasní ľudia a nenormálna sranda bola. Stretla som fakt skvelých ľudí s ktorými dúfam zostanem ešte dlho v kontakte. Hlavne ďakujem Slávke :) konečne som našla niekoho kto je úplne ako ja. Poznám asi dvoch ľudí s ktorými mám toho veľa spoločného a potom som stretla Slávku...Slávka fakt si úžasná ďakujem, že sme sa stretli.... :) Hneď od prvej chvíle som tušila, že sme si dosť podobné ;) Keď som videla ako sama sedíš na tej pláži tak mi to bolo ľúto viem aký to je pocit keď sa moc nemáš s kým baviť pretože nikoho nepoznáš...Som tak rada že som vtedy prišla za tebou....Veľmi si mi totiž pripomenula mňa ;) fakt ďakujem že si :)* Najlepšie boli asi večery :) :D jak sme počúvali tú "hru" na gitaru :D a potom sme si svetielkovali s Maďarmi (musím uznať že jeden z nich sa mi ľúbil) a jak sme vykecávali s pánom Igim (mojim bývalým učiteľom chémie aby nedošlo k nedorozumeniu) a hlavne to že sa zase vrátila moja stratená láska k futbalu za čo asi vďačím pánovi Igimu :D hľadal totiž niekoho do tímu na futbal a nejak som sa ponúkla moja minulosť je totiž trošku futbalová :D Samé úžasné zážitky na ktoré len tak ľahko nezabudnem... Hellboy, Ballboy...slová ktoré nám vždy vyčarovali smiech na tvári :D A jak sme si so Slávkou spievali :3 a koľko som sa smiala na Bibi až som padla na zem :D :D ach chýbate mi...Ďakujem vám všetkým strašne úžasní ste vy socky moje :**


Kraków

20. června 2013 v 14:30 | Sappy |  Fotky
Takže tu je pár fotiek z Krakówa :) zajtra prídem domov tak môžete čakať aj ten sľúbený článok o Auschwitz-Birkenau...
Prepáčte, že je jedna fotka rozmazaná neviem aký talent to fotil -.- :D a prepáčte že je to tak zle pridané -.-





Kapitola druhá: Zmätená

19. června 2013 v 16:05 | Sappy |  Srdce na ľade

Tak vám prinášam ďalšiu kapitolu poviedky...Teraz som momentálne v Maďasku takže tento článok je prednastavený. Zázraky teda nečakajte :D Koniec kecov je tu ďalšia kapitola :) Dúfam, že sa vám bude aspoň trošku páčiť a necháte komentár :)

Kapitola druhá: Zmätená


Poľský denníček :)

16. června 2013 v 23:27 | Sappy |  Denník

Ahojte :) Konečne sa vám hlásim. Som tu len na skok mala by som už spať keďže zajtra znovu skoro vstávam. Prepáčte, že som sa neohlásila,ale nachádzala som sa v Poľsku :) Boli sme so školou v Krakówe a v tábore Auschwitz-Birkenau, ktorý vám je myslím, že dosť známy. Tak o tomto tábore si povieme neskôr niečo viac. Musím povedať, že Poľsko je fakt úžasné a sú tam aj úžasne pekní chlapci :P :D :D . Ale o tom som nechcela. Boli sme na trojdňovej exkurzii. Hlavný bol tábor Auschwitz-Birkenau, ale nakoľko sme sa deň pred exkurziou dozvedeli, že tam mieri aj izraelský prezident tak som tábor Auschwitz nemala možnosť vidieť celý, čo ma hrozne mrzí. So sprievodcom si dokážete predstaviť aké to bolo. Nie že by ten sprievodca nebol dobrý naopak bol úžasný (potlesk pre jeho dokonalú slovenčinu nechcela som veriť, že je Poliak), ale chápete so sprievodcom je to o faktoch. Ja som skôr dúfala, že prídem tam nejak emočne to prežijem. Dosť ma to dostalo keď som tam videla kopu tých malých deckých topánočiek. Nechápem, že Nemci sa nezastavili pred ničím. Vážne ma hnevá, že som nemala možnosť vidieť celý Auschwitz ako som pozerala je tam kopa vecí, ktoré som nemala šancu vidieť (dík prezident -.-) . Dúfam, že keď budem staršia tak sa tam ešte dostanem. Viete so sprievodcom sa len ponáhľate a keď som nakoniec trošku zostala od našej skupiny ďalej doľahlo to na mňa a chcelo sa mi neuveriľne plakať, a potom som sa musela znovu ponáhľať aby som sa nakoniec nestratila. Vážne dúfam, že sa tam ešte raz dostanem. Kraków je neuveriteľne nádherné mesto...O tom tábore napíšem ešte neskôr nejaký článok teraz asi už nie...Potom tam aj pridám fotky, ktoré som odfotila. Myslím, že by som už fakt mala ísť spať :D . Zajtra idem do Maďarska takže znovu nebudem pridávať, ale skúsim niečo prednastaviť. Mám totiž hotovú druhú kapitolu poviedky Srdce na ľade :) . Takže zatiaľ toľko majte sa a čakajte na prednastavené články (myslím že ich veľa nebude :D )

P.S Konečne mám tričko s Kurtom


The Messenger

5. června 2013 v 20:12 | Sappy |  Denník

Nebolo to tak dávno, čo som spoznala úžasného človeka, ktorý mi zmenil život. Spomínam si akoby to bolo včera. Poznala som tvoju sesternicu a videla som ako ťa často spomína. Mali ste spolu skupinu, ktorá sa volala C.R.A.Z.Y a tak som sa rozhodla, že si ťa pridám. Pamätám si ako si neskôr spomínala, že ti prišla žiadosť od nejakého dievčaťa a ako si si povedala, že to je nejaká fanynka :D . Vtedy sa to začalo. Začali sme si spolu písať. Spomínala si mi ako si zaľúbená a stále si si vravela, že u neho nemáš šancu. Už hneď v ten prvý deň som sa ťa snažila utešiť. Čo som o tom vlastne mohla vedieť? Od toho dňa sme si písali každý deň. Keď jedna z nás nebola na chate tak sme sa stresovali čo sa deje. Dala si mi prezývku denníček a hovorievala si, že som tvoj osobný psychológ :D . Ach ani nevieš ako veľmi mi to chýba. A potom 15.októbra sme sa konečne stretli. Bolo to ako splnený sen. Nemohla som tomu veriť. Nemohla som veriť tomu, že ten človek, ktorého mám tak rada naozaj existuje, že to proste nie je len výplod mojej fantázie. Takýto kamaráti sa totiž ťažko hľadajú. V januári (alebo v decembri neviem už presne) mi Nati spomínala chlapca menom Lucius. Ako si stále spolu volajú a kreslia si. Keď mi povedala, že má Lucius rovnako rád Gagu ako som mala vtedy ja (dnes to už neplatí) neváhala som a požiadala som ju aby ma pridala do hovoru. A tak sa niečo ďalšie začalo. Volali sme spolu celé dni a noci vlastne vďaka nemu vznikol tento blog (fakt dík Luco ;)), smiali sme sa a dokonca som ho zoznámila s mojou naj kamarátkou s ktorou sme potom neskôr volali. Vtedy bol pre mňa Lucius ako môj brat aj keď som ho nepoznala osobne. Keďže si bola môj denníček tak som ti to povedala. A vtedy ste si začali písať. Jeden piatok keď sme spolu s Luciusom volali ako vždy, nejak sme sa dostali k tomu, že sa mu páčiš. Ja som ho vtedy prehovárala aby ti to povedal. Veď nemal čo stratiť. Teraz by som to mohla nazvať Začiatok konca. On síce nemal čo stratiť, ale ja očividne hej...Začali ste spolu chodiť. A vtedy to už bolo o tom, že Lucius volal s tebou a svojimi kamarátmi a na mňa nejako nezostal čas. Keď mi povedal, že nech idem volať s ním, Vandou a Sandy tak sa tam Sandy s Vandou dohadovali, že so mnou volať nechcú a neviem čo ešte. A keď ste sa prvýkrát stretli a ja som sa o tom dozvedela ako posledná, tak sme sa my dve strašne pohádali. To by som už mohla povedať, že vtedy sa vážne všetko začalo kaziť. Na jeseň sme sa znovu stretli. Kvôli tomu som odmietla ísť na oslavu mojej kamarátky, ktorá ma prosila, že tam chce mať každého koho má rada. Ja som radšej išla von s tebou a tvojimi kamarátmi. Cítila som sa ako nejaké piate koleso. Neskôr sme sa znovu pohádali a keď sme sa po dlhšej dobe udobrili aj tak to už nebolo také ako predtým. Ani nebude. Prečo toto píšem? Ja vlastne ani neviem. Možno niečo vo mne sa chce rozlúčiť a uznať oficiálny koniec nášho priateľstva aj keď mám pocit, že väčšia časť mňa to nechce. Dnes keď si mi napísala tak som si uvedomila, že už nič nebude také ako predtým. Našli sa ľudia, ktorí ma dokázali nahradiť a ja s tým už absolútne nič nedokážem urobiť. A ako vidím ani ty nie. Chcem ti už len toľko povedať, že mi chýbaš, že ťa mám strašne veľmi rada ani nevieš ako...Dala by som všetko za to aby to bolo také ako predtým. Vieš prečo som na teba stále tak hnusná? Pretože ako Sandy raz povedala mám pocit, že už pre teba nič neznamenám a to mi ubližuje. Ubližujú mi spomienky, ktoré mi hovoria, že nič nebude také ako predtým. Už len jedna a posledná vec: Keď budeš smutná tak si spomeň, že aj keď už nie sme kamarátky ja ťa mám stále rada a vždy aj budem....

Remember you're loved
And you always will be

Zbohom môj denníček...


Kapitola prvá : (Ne)Ľahká korisť

1. června 2013 v 23:09 | Sappy |  Srdce na ľade


Kapitola prvá: (Ne)Ľahká korisť

Rozhodla som sa pridať ešte aj prvú kapitolu keďže prológ je dosť suchá vec :D Dopredu sa ospravelňujem, že ako hudbu, ktorú hrá kapela budem používať originálne pesničky...Proste nepoznám nikoho kto by to pre mňa nahral a vedel by spievať :D takže vážne prepáčte je to len taký malý detail :D

Prológ - Deň, ktorý mi zmenil život

1. června 2013 v 17:36 | Sappy |  Srdce na ľade

Prológ - Deň, ktorý mi zmenil život

"Gooooooooooooool!" vykríkol celý štadión a môj ocko ma vyhodil do vzduchu.
Bol nadšeným hokejovým fanúšikom už od narodenia a snažil sa aby som tiež milovala hokej už od plienok.
"Ocko? Keď budem veľká aj ja chcem hrať hokej."
"Ty moje malé slniečko." Usmial sa a bol jednoznačne spokojný s výchovou svojej dcéry.
Zápas sa skončil a my sme sa vybrali k autu.
Pricupkala som za ním a spýtala som sa ho: "Ocko tak môžem byť hokejistka?"
Sklonil sa ku mne, chytil ma za plecia a povedal: "Princezná ty môžeš byť čím len chceš. Dokážeš neuveriteľné veci a ja ťa budem vo všetkom podporovať. Hneď od zajtra môžeš začať chodiť na hokej. Čo ty na to?"
"Jupí!" vykríkla som celá bez seba.