Srpen 2012

Odkaz do neba

31. srpna 2012 v 17:49 | Sappy |  Rozliate myšlienky
Viem, že jeden článok som svojmu bračekovi venovala, ale akosi tam nie je všetko je to len príbeh a ja sa chcem úplne vypísať aj keď viem, že si to takmer nikto neprečíta. Dnes je to presne mesiac tak mu chcem venovať tento článok

Bol to obyčajný aprílový deň. Vonku vykúkalo slniečko a ja som bola chorá, a volala som s kamarátkami na skype. Sadla si k nám natešene naša mamka a povedala: "Nikuš teraz ti niečo poviem, ale potichu pretože babka sa hnevá", nevedela som, že správa ktorú mi povie zo mňa urobí najšťastnejšieho človeka na svete,"budeme mať bábätko" V očiach som mala iskričky radosti. Túžila som po tebe už nejakých pár rokov a nič sa nedialo. A zrazu toto. Bola som taká šťastná vtedy bol môj život dokonalý. Ty si snil v brušku krásny sen a ja som stále myslela len na teba. V škole som sa každému chválila akého mám krásneho súrodenca. Bola a aj som na teba pyšná od prvej chvíle. Doma to bolo o niečo horšie. Samé hádky, že mamina len riskuje a neustály plač. Utešovala som ju. Neskôr som bola nahnevaná, že som sa o tvojej existencii dozvedela medzi poslednými. Potom prišiel deň keď som prišla zo školy a mamina mi ukázala tvoju fotku. Od radosti som sa takmer rozplakala. Bol si taký maličký mal si len 13 týždňov a predsa si bol a stále si to najkrajšie bábänko na svete. Jedného dňa povedali, že si choručký. Vraj máš downov syndróm. Ja som od začiatku vedela, že to nie je pravda a utešovala som našu maminku. Keď som sedela v autobuse 21. júna na školskom výlete zavolala som mamine, že ideme domov a sme na Slovensku. Spýtala sa ma otázku: "Vieš čo budeš mať?" "Hmm,bračeka?" "Áno!" Ja som to trošku tušila aj keď som občas mala pocit, že si dievčatko. Celému autobusu som kričala, že budem mať bračeka dokonca aj triednej ktorá nás napomenula aby sme sa upokojili. S kamoškou Nati sme kričali: "Jo! Budeme veľké sestry!" Už som sa videla ako spolu beháme s kočíkom a ja sa chválim akého fešáka veziem. S maminou sme pokupovali prekrásne šatôčky a maličké ponožky. Tak sme sa na nich smiali. Vtedy sa mi zdalo vylúčené, že by si to nikdy nemal na sebe. Veď čo by sa mohlo stať? A prišiel ten prekliaty deň keď ste boli na amniocentéze. Mali zistiť či naozaj nie si chorý. Všetok ten krik doma, že aký má toto zmysel keď je chorý tak je. Kiež by sme si vtedy uvedomili, že by sme ťa privítali s otvorenou náručou aj keby si nebol podľa našich predstáv. Ešte v ten deň sa nič nestalo. To až koncom keď mali prísť výsledky. Pamätám si ako ťa ocino začal volať Speedy keď ťa videl na ultrazvuku aký si rýchly. A kričal: "Ten je celý po mne!" Tak trochu som žiarlila, ale ľúbila som ťa a aj ťa ľúbim. Na dovolenke sme sa smiali, že mamine ide dobre tennis len kvôli tomu, že jej pomáhaš. Vraveli sme, že budeš talentovaný na všetky športy a že budeme spolu hrávať futbal. Akoby si ešte z posledných síl chcel vydržať našu dovolenku a užiť si posledné chvíľky s nami. Posledný deň ktorý si s nami strávil bol 30. júl. Vtedy mi mamina ukazovala ako jej vidno na brušku hrbolček a že je to tvoja hlavička. Veľmi jemne som ti ju pohladila. To bol ten najkrásnejší pocit na svete. Keby som vedela, že to bola naša rozlúčka tak by som ju predĺžila. Keby som vedela, že tá amniocentéza ťa zabije tak by som zakázala mamine tam ísť. Keby...Bol to šok keď som zistila, že už nežiješ. Priala som si aby si Boh vzal mňa a nie teba. Stále som pozerala na jeden bod a plakala. Toto je skutočné peklo. Toto je skutočné chýbaš mi. Ťažko sa mi píšu tieto riadky. Trhám si srdce a izoláciu ktorú som si vytvorila aby som samohla vyspovedať. Počúvam My immortal a od bolesti sa tu zvýjam. Zostali len spomienky a duše premočené od sĺz. A ešte pár tvojich fotiek. Nepotrebovala som ich ani vidieť vedela som, že si najkrásnejší braček na svete a fotky mi to len potvrdili. Čo nám chcel Boh naznačiť tvojím odchodom? Aby sme si vážili všetko čo máme? Aby sme sa nebáli smrti? Alebo aby nás tam hore niekto strážil? Odpoveď čakám márne. Teším sa na smrť. Viem že to nie je prádzna čierna diera, ale nejaký raj a kde sa stretneme. Ja ťa konečne objíjmem a už ťa ani za svet nepustím. Cez noci plačem pretože mi chýbaš a nechcem aby ma niekto videl plakať. Občas plačem aj cez deň ako dnes, ale nie pred maminou. Nechcem plakať pretože ťa to robí smutným. Ten deň keď si sa prišiel rozlúčiť. Neviem ktorú noc to bolo, ale cítila som ako ma niekto hladí po tvári. Myslela som, že niečo po mne leze a chytila som sa. Nič tam nebolo. Vedela som, že si to ty a chcela som ťa pohladiť ale nešlo to. Keď si ma hladil zrazu sa mi uľavilo. Všetka bolesť na chvíľu prestala. Anjeliček náš navždy si môj braček už nie som jedináčik pretože ťa mám stále pri sebe aj keď ťa nevidím. Už nikdy nebudem sama ja to viem. Ďakujem ti za najkrajších 5 mesiacov môjho života. A teraz už choď do svetla a ničím sa netráp. Budem žiť tak aby sme sa tam hore stretli....
P.S. Lúbime ťa a každý deň na teba myslíme

Projekt 10 dní - deň piaty

31. srpna 2012 v 16:25 | Niki |  Projekty
Trošku som s týmto porjektom zaspala,ale nemala som veľmi náladu na blogovanie a tak :/

Den pátý - Šest věcí, o kterých si přeješ, abys je nikdy nebyl býval udělal.


Projekt 10 dní - Deň štvrtý

22. srpna 2012 v 23:03 | Sappy |  Projekty
Takmer som na dnešok zabudla :D A inak dosť ma baví písať ten komix a neviem sa dočkať kedy ho zamotám :D takže v blízkej budúcnosti čakajte ďalší diel :)

Den čtvrtý - Sedm věcí, nad kterýma často přemýšlíš.

(C.Č)

Časť prvá - Začíname!

21. srpna 2012 v 19:55 | Sappy |  Life of rock band
Konečne sa mi uráčilo napísať prvú časť :D Takmer každý diel bude obsahovať také hudobné video :) Dúfam, že sa vám bude páčiť :) Prvé časti budú suché ale neskôr sa to zamotá a bude to zaujímavejšie :)

Časť prvá : Začíname!

(C.Č)

Projekt 10 dní - Deň tretí

21. srpna 2012 v 19:48 | Sappy |  Projekty
Komix je už pripravený a hneď vám ho zverejním,ale najskôr projekt desať dní :)

Den třetí - Osm způsobů, jak si získat tvé srdce.

(C.Č)


Projekt 10 dní - Deň druhý

20. srpna 2012 v 21:51 | Sappy |  Projekty
V prvom rade sa chcem poďakovať za včerajšiu návštevnosť - úžasných 22 ľudí! Isto si hovoríte, že to je málo, ale pre mňa je to veľa a veľa to pre mňa znamená :) ďakujem a dúfam, že to takto bude pokračovať :) Zajtra asi konečne pridám prvý diel komixu ako odmenu :) :D


Den druhý - Devět faktů o tobě.

(C.Č.)

Projekt 10 dní - Deň prvý

19. srpna 2012 v 18:38 | Sappy |  Projekty
Takže čítala som na jednom veľmi peknom blogu ciernyhrad.blog.cz o projekte 10 dní a povedala som si, že aj ja by som to veľmi rada skúsila :) je to dobrý nápad ako sa vypísať a podeliť o svoje pocity a myšlienky tak teda začneme :)

Den první - Deset věcí, které byste v tuto chvíli chtěli říct deseti různým lidem.
Den druhý - Devět faktů o tobě.
Den třetí - Osm způsobů, jak si získat tvé srdce.
Den čtvrtý - Sedm věcí, nad kterýma často přemýšlíš.
Den pátý - Šest věcí, o kterých si přeješ, abys je nikdy nebyl býval udělal.
Den šestý - Pět lidí, kteří pro tebe hodně znamenají (bez jakéhokoli pořadí).
Den sedmý - Čtyři věci, co tě dokážou znechutit.
Den osmý - Tři věci, které tě vzrušují.
Den devátý - Dva obrázky, které vystihují tvůj život v tuto chvíli a proč.
Den desátý - Jedna zpověď.
C.Č a ideme na to :D

Čierna - farba ktorá je odcudzovaná

19. srpna 2012 v 14:14 | Sappy |  Téma týždňa
Čierna - farba smútku, temnoty, smoly a smrti. Je to moja najobľúbenejšia farba. Možno práve preto, že táto farba je často nepochopená a odcudzovaná. Presne ako ja. Odcudzujú ju, že to ani nie je farba. Farby musia byť svetelné. Zvláštne, že ak niekto smúti tak siahne po tejto "farbe". Ja po nej siaham často a teraz ešte častejšie než inokedy. Moja duša často trpí a vnútri je od toľkého smútku premočená od sĺz a zafarbená na čierno. Taktiež sa hovorí, že čierna je farbou smoly. Ak prejde čierna mačka cez cestu značí to nešťastie. Len by ma zaujímalo prečo musí byť táto farba tak odcudzovaná. Táto farba je zároveň aj elegantná a je to neutrálne farba tak sa ňou nič nepokazí. Najčastejšie ju ľudia využívajú len na pohreby a ak ste oblečený v čiernej tak sa vás pýtajú známi otázku: kto zomrel? Na druhú stranu nosiť inú farbu ako čiernu v takejto situácii je zneúctením nebohého. Nosím čiernu pretože vyjadruje moje pocity. Tvorí väčšinu môjho šatníka a v čiernej sa cítim sama sebou. Aký je váš názor na túto farbu?

Keď anjeli odlietajú...

19. srpna 2012 v 13:49 | Sappy |  Príbehy, ktoré stvoril život

Anjeli sú ako hviezdy aj keď ich nevidíte viete, že sú tam a stále na vás dozerajú...Premýšľali ste niekedy nad tým,že aj keď vás niekto opustil viete, že je stále s vami? Možno vám to nedáva logiku a možno pred pár týždňami by to ani mne nadávalo logiku, ale teraz opak je pravdou. Môj príbeh sa začína celkom pokojne...

Zase som prítomná

19. srpna 2012 v 12:54 | Sappy |  Blog
Ako ste si všimli dlho som bola neprítomná. Veľmi sa za to ospravedlňujem, ale stala sa udalosť po ktorej som už nemala síl žiť a byť prítomná na tomto svete a nie len na tomto blou. Kým budem zase rovnako dýchať ako pred súdnym 31. júlom tak to asi potrvá polroka až rok. Všetko vám vysvetlím v ďalšom článku len píšem túto aktuálku aby ste zatiaľ vedeli že som už tu a budem sa vám to snažiť vynahradiť. Predtým než som chcela napísať tento článok tak som potrebovala aby to nebolo príliš čerstvé a potrebovala som silu o tom s niekym hovoriť. Dúfam, že pochopíte v akom som teraz stave a odpustíte mi moju neprítomnosť. Ešte raz sa ospravedlňujem a hádam ešte dnes pridám sľúbený článok...