Starving to be skinny

30. července 2012 v 14:29 | Sappy |  Príbehy, ktoré stvoril život

A tak som sa stala otrokom jedla a čísel. Dni sa točili len okolo nich. Nenašiel by sa deň kedy by som na jedlo nemyslela ako na najväčšie nebezpečenstvo. A tak sa môj život začal meniť...

Začalo sa to minulý rok keď sa začali letné prázdniny. Zobudila som sa a ležala som na chrbte. Len tak som si snažila nahmatať rebrá. Boli vystúpené a ja som sa zo srandy išla vážiť. Bola som na seba tak pyšná, že mám len 42 kíl. Keď sme sa vrátili z dovolenky pýcha sa vytratila. Pribrala sm dve kilá a bola som na seba nahnevaná. Čo sa vlastne pokazilo a kde sa to vo mne nabralo to je záhadou do dnes. Po lete som si povedala, že stačí a už sa nebudem vážiť. Vyzeralo to fakt dobre a mala som pocit, že všetko je zase v poriadku. Na telesnej sa to objavilo znovu keď nás vážila telocvikárka a mala som 45 kíl. Neverila som tomu. A vtedy sa to všetko zvrtlo. Do školy som si prestala nosiť desiatu a vodu. Jedla som len na obed a jedlo ktoré som dostala od mamy som skrývala pod postelou a keď ma nikto nevidel dala som ho psovi. Vedela som že jesť musím tak som jedla len na obed. Vážila som sa dvakrát do dňa a priznávam, že tento zlozyk trvá dodnes. Dostávala som čoraz častejšie silné zápchy a bola som v koncoch. Všetko som zhodila na vlákninu a tak mi mamina kupovala rôzne sušienky a celozrnné pečivo. Bola som stále viac a viac vyčerpaná a na chémii som takmer odpadla. Už tam ma nútili kamarátky jesť. Potom prišla ďalšia dovolenka a ja som pribrala a tak som mala 45 kíl. Toto bolo asi to najhoršie. Bola som na seba tak nahnevaná. Plakala som a búchala som do seba, škrabala som sa. Nenávidela som svoje telo. Za každým pribratím sa skrývala nejaká rana alebo aspoň modrina. Jednu mám na ruke aj teraz. Za deň som robila 300 brušákov len aby som niečo zhodila. Potom mi na to prišla mama a musela som toľko toho počúvať. Všetci mi hovoria, že som chudá tak prečo to robím. Asi preto, že mi jeden chlapec povedal, že vyzerám ako hroch. Dnes mi je už o niečo lepšie trošku sa krotím. Jem viackrát do dňa ale menšie porcie a tancujem aby som to spálila. Zistila som, že tanec milujem a cítim sa pri ňom krásna nech už som vychudnutá na kosť alebo tučná ako hroch. Moja posadnutosť je tu stále. S tým sa učím žiť a snažím sa aby ma to nezotročilo znovu. Prebudila som sa v pravej chvíli. Baby, nech už ste akékoľvek pamätajte, že všetky ste svojím spôsobom nádherné :) každé telo je krásne a vždy tu bude niekto pre koho budete krásne a práve tie slová si berte k srdcu nie tie negatívne :) Dúfam, že ste sa z môjho príbehu poučili a ak ste náhodou na tom ako ja, tak verte že anorektičky majú pevnú vôlu a zvládnete sa z toho dostať ;)
 


Komentáře

1 soni soni | Web | 30. července 2012 v 14:37 | Reagovat

je veľmi dôležité, aby bol so sebou človek spokojná a mal sa rád aj s vedomím, že má svoje nedostatky a nie je dokonalý.
ľudia nemôžu od okolia očakávať pozitívny prístup, ak ho nebudú mať aj sami k sebe...

tento článok som prečítala jedným dychom. pri konci článku som sa musela usmiať a prikývnuť hlavou, na znak súhlasu :)
a obdivujem ťa, že si sa z toho dostala :)

2 Faint Faint | Web | 30. července 2012 v 19:09 | Reagovat

och bože :/ raz som chcela jednoducho jedlo vygrcať ale keď som si strčila zubrnú kefku do hrdla iba som ju vybrala pretože to hrozne bolelo a čo viac, tlačila som si na zahojené miesta po mandliach...som pomerne vysoká a vyššia ako by som mala byť preto chodím na x vyšetrení a nedávno doktorka pripísala do chorobopisu aj obezitu...ako necítim sa ako tučné decká v Mekáčoch ale neraz mi niekto povie že som tučná a vieš čo to so mnou minule urobilo...však myslím že za to môžu gény a fakt že keď som mala trieštivú zlomeninu stehnovej kosti nemôžem robiť také športy ako ostatný...jazdím na koňoch, síce sa tam dosť narobím ale váha je momentálne stála takže myslím že by som si nič z toho nemala robiť...ale robím...strašne som sa pohádala s mamou keď sme boli kupovať plavky a ledva ma dostanú na kúpalisko...hanbím sa proste...dnes som bola kupovať nové rajtky a už som bola taká zúfala pretože mi žiadne neboli dobré pre moje stehná...kone urobili svoje na lýtkach ale mám pocit že stehien a brucha sa nikdy nezbavím...neraz som si kvôli tomu ublížila ale už to nechcem...ešte že mi vyberali mandle...v  nemocnici som schudla ale tak som to nazad pribrala lebo všetci do mňa ladovali jednak preto že som skoro nič nejedela lebo ma bolelo hrdlo a jednak práve preto že som bola potom hladná...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama